Z Gruzínska do Azerbajdžanu Krása Azerbajdžanu

Vyberieme sa na cestu z Gruzínska do Azerbajdžanu. Zmení sa všetko. Ráz krajiny, náboženstvo, ľudia aj kuchyňa. Prešlo len pár dní od momentu, kedy sme sa naposledy ozvali, no zažili sme toho toľko, že to snáď ani nie je možné. Južný Kaukaz je bohatý na zážitky. Posledné dva gruzínske dni sme strávili v nádhernom vinárskom kraji Kacheti na východe krajiny a užívali si návštevy malých aj veľkých viníc s neodmysliteľnými ochutnávkami miestneho vína. Dokonale sme spoznali chuť gruzínskych vín a okrem nich sme sa oboznámili aj s tradičnou čačou, vínovou pálenkou, ktorú kedysi robila každá jedna domácnosť. Všade naokolo sa pestuje vinič a cestou sme stretávali nákladné autá z ktorých takmer vypadávali strapce hrozna. Vedeli ste, že gruzínske vína patria medzi najzdravšie na svete? My to už vieme a vieme aj ako sa pripravujú a kde dozrievajú. Samozrejme sme sa netúlali len po vinohradoch, ale návštevu Kacheti sme si spríjemňovali návštevami kláštorov Gremi či Alaverdi, ktorého obrovská kupola a monumentalita interiéru vyráža dych. V mimoriadne príjemnom mestečku Signagi sme si vychutnali najlepší hotel v meste, rozlúčili sa s tradičnou gruzínskou kuchyňou a pred nami sa otváral nový svet. Včera ráno sme Gruzínsko so svojimi príbehmi, kláštormi a legendami nechali za sebou a ocitli sme sa v „Krajine ohňa“. Tak sa pre svoje historické dedičstvo spojené so zoroastriánskym náboženstvom zvykol prezývať Azerbajdžan a jeho prezývka mu prischla dodnes. Azerbajdžan! Ako nádherne exoticky znie jeho meno a pritom o ňom vieme tak málo. Leží tu niekde pod Kaukazom, na brehu Kaspického mora, no pre našich Bubákov už nebude Azerbajdžan len pojem na mape, no budú si pod ním vedieť predstaviť mestá, tváre, farebné trhy či krásne pamiatky, ktoré tu máme len pre seba. Po dobrodružnom prechode gruzínsko-azerbajdžanskej hranice sme sa ocitli na prvom azerbajdžanskom obede v záhrade plnej stromov na ktorých pomaly, ale isto dozrievali hurmikaki. Ocitli sme sa v raji? Podvečer na nás už čakalo historické mestečko Šeki učupené pod prenikavo zelenými horami. Prešli sme sa nádherne zdobenými miestnosťami Chánovho paláca, hľadeli do očí perzským jazdcom vtlačeným do stien v podobe starých fresiek, zašli do rodinnej dielne, aby sme sa presvedčili, že výzdoba zvaná šebeka sa skutočne skladá kúsok po kúsku ako staroveká mozaika a napokon sa prešli múzeom. Šeki je známe pre svoju chalvu, tak sme ju ochutnali a noc strávili v tradičnom, starobylom karavanserají z 18.storočia, kde sa na odnoži Hodvábnej cesty zastavovali so svojim tovarom aj obchodníci s hlavou plnou diaľok. Luxusný zážitok a lá BUBO! Ráno sme sa pozreli na miestny bazár a prechádzali sa pomedzi vystavené sušené ovocie, koreniny, ovocie, zeleninu, ryby, mäso visiace na hákoch. Tak nádherné trhovisko, tak autentické ako vystrihnuté zo starých kníh objaviteľov. Nikde žiaden turista, len pozdravy a úsmevy domácich, ktorí si nás premeriavali ako atrakciu. V historickom meste Šamachi sme nazreli do druhej najstaršej mešity celého Kaukazu a vyliezli na kopec, kde sme hľadali staré hrobky posledného miestneho chána s rodinou. Až potom sme sa mohli presunúť do Baku, kde strávime najbližšie dve noci. Náš krásny hotel leží len 5 minút chôdze od výstavného bulváru Nizami, takže sa už tešíme čo si pre nás Baku pripraví.