Tipy a triky: Ideálna trasa naprieč Škótskom

Už druhý deň brázdime hore dole nádherný kraj Škótskej vysočiny. Len čo sme pristáli v Edinburghu, ktorý si o niekoľko dní naplno vychutnáme vybrali sme sa na severozápad, aby sme splynuli so škótskou dušou, ktorú je najlepšie cítiť priamo tu medzi údoliami, pahorkami a jazerami. Práve oni tvoria podstatnú časť Vysočiny a mestečká či dedinky sú skôr zriedkavosťou, ktorá pretrhne niť odľahlosti a opustenosti tohto romantického miesta. V údolí Glencoe sme si rozpovedali príbeh o klane MacDonald, ktorý dodnes so smútkom spomína na to, ako tu zmasakrovali ich predkov. Akoby malo každé údolie vpísané do seba príbeh. Tri sestry sa pred nami krásne predviedli, no niektoré iné pahorky sa zahalili do jemnej hmly. Vo Fort Williamse, najväčšom meste na okolí sme sa poprechádzali po hlavnej High Street a nasávali atmosféru mesta priamo na Vysočine. Je to veľmi zaujímavý svet, no ešte s Vysočinou ani z ďaleka nekončíme. Ráno sa nad jazerom vznášala hmla, tajomná a magická ako celé Škótsko a cesty necesty nás doviedli až k ikone krajiny menom Eilean Donan Castle. Ruina hradu je tak známa, že jej podobizeň nájdete na pohľadniciach, v knihách, tričkách ale aj na whisky. Hrad si tíško sedí na malom ostrove v obklopení troch jazier a farby okolitej prírody ho robia ešte fotogenickejším, než v skutočnosti je. Preliezli sme jeho miestnosti, prezreli si niekoľko tradičných vecí klanu, ktorému hrad patrí a pobrali sme sa na sever, aby sme z maličkého mestečka Kyle of Lochalsch sme hľadeli na neďaleký ostrov Skye, ale aj na most, ktorý ho spojil definitívne s pevninou pred dvadsiatimi rokmi. Hmla sa striedala s jemným mrholením, no to je presne počasie ako sa na Vysočinu patrí. Už vieme ako vznikol kilt, čo to znamaná tartan a prečo je tak nesmierne dôležitý, ale poznáme aj zvuk gájd či niektorí z nás chuť tradičného škótskeho jedla zvaného haggis. V úžľabine Corrieschaloch sme s pootvorenými ústami hľadeli do 60 metrového prázdna na súzvuk prírody, aký by človek nikdy nedosiahol. Škótsko je najmä o prírode, o krásnom zelenom odtieni miestnych lúk, pasúcich sa ovciach a nádherných vrcholkoch, ktoré sa zrkadlia na hladine jazier. Napokon sme sa zastavili aj v maličkom, no malebnom mestečku menom Ulapool a poprechádzali sa nábrežím, aby sme ochutnali geniálne fish and chips. Aj zajtrajší deň strávime v náručí škótskej Vysočiny, tak uvidíme aké prekvapenia si pre nás pripraví.