Recenzia z ciest v Ekvádore

Hola, amigos! Zdravím už teraz zo Žiliny, Danku, Janku, Igora, Luciu, Erika, Katku a všetkých na ceste do "teplých krajov". My štyria odpadlíci sme prišli dnes, ale naša batožina príde až zajtra, lebo ju nestihli v Amsterdame preložiť. Zastávka na Holandských Antilách bola bez hurikánu aj Bermudský trojuholník sme oblúkom obišli. Posledný deň v Quite bol nádherný: dali sme sa vyviezť kabínkovou Pomou (pre 6 ľudí ako vo Vrátnej) na Starú Pichinchu do výšky 4100 mnm. Zámer bol taký, že tam pobudneme pol hodiny a ideme dole (zámer splnil len Karol). My traja sme sa vybrali smerom na aktívny vulkán, na mladú Pichinchu. Okrem nádherného výhľadu na mesto nás uchvátili kvety: horce, orchidee, lupinusy...Medzi Starou (Rucu) Pichinchou a Mladou (Rucu) Pichinchou je sedlo, kde sa dá dobre najesť, vypiť litrová Plzeň za 2 USD (dole v meste je za 1 USD) a prenajať si krásneho osedlaného koňa za 10 USD na hodinu. Dá sa s ním vycválať skoro až na Mladú Pichinchu. Strávili sme tam dobré 3-4 hodiny, aktívny vulkán nás fascinoval. Dvaja mládenci vybehli popod lanovkou na Starú Pichinchu za dve hodiny. Pri spodnej stanici lanovky je zábavný park, ktorý bol v nedeľu poobede plný: lietanie na gume, voľný pád, kolotoče a húsenkové dráhy, plastové gule na zips, v ktorých beháte po vode...Spod Pichinchy sme sa dali odviezť taxíkom na protiľahlý kopec Itchimbía s vyhliadkou Bela Vista a s rekonštruovanou budovou tržnice, ktorú projektoval autor Eifellovej veže. Teraz slúži na kultúrne akcie. V rozľahlom parku sú ihriská, preliezky, jazierka, chodníčky, ale najviac sa tu ľudia venujú púšťaniu šarkanov. Dvojmetroví upíri, lietadlá a draci všetkých možných tvarov a farieb tu ohrozujú lietadlá (nepreháňam), ktoré pristávajú na severnom konci údolia. Na južnom konci centra je nezaujímavý obrovský anjel a či okrídlená Virgin, o ktorej zlé jazyky hovoria, že je to jediná panna v meste, ale to asi len tí, čo bývajú za jej chrbtom. Z Itchimbíe sme za 15 minút zbehli po schodoch do mesta na Námestie Divadiel a odtiaľ bol len kúsok na Námestie Nezávislosti kde sa nám podarilo dostať do skupinky turistov, ktorí šli do Prezidentského a vládneho Paláca (Palacio de Gobernio). Návšteva tohto paláca patrí na prvé miesto zaujímavostí v Quite. Predčí všetky kostoly, z ktorých pripomeniem aspoň štyri, ktoré sme videli dva dni predtým: Bazilika podobná Notre Damu s kamennými korytnačkami, leguánmi a pelikánmi, Kostol Spoločnosti Ježišovej, považovaný za najkrajší v Amerike, Katedrála s kláštorom sv. Františka s chýbajúcim chrličom vody a Kostol sv. Dominga so slávnym obrazom "Virgin Quito " od Legarda. V Palacio de Gobiernio je všetko zlaté: tapisérie, závesy, pohovky a kreslá, ktoré stále slúžia súčasnej vláde a prezidentovi pri zasadaní. Množstvo vitrín s darmi prezidentov, medzi ktorými vynikali dary od Huga Chavéza a Vl. Putina z roku 2009. Sú tu obrazy všetkých ekvádorských prezidentov, ale aj Simona Bolívara. Na schodisku je gigantické mozaika Objavenie Amazonky. Hľadali sme preslávenú Orellanovu maľbu, ale tá bola po trojročnej reštaurácii nahradená mozaikou asi v roku 1990. Palácový fotograf fotil na nádvorí skupiny dvojíc, trojíc, ale aj jednotlivcov, my sme sa nedali zlákať, mali sme svoje foťáky, spravili sme chybu, lebo po hodinovej prehliadke paláca boli pri vrátnici na stole veľké krásne fotografie ako certifikáty s popisom a dátumom, ZADARMO. Krásny deň sme ukončili talianskej pizérii s veľkou fľašou Pilsneru a mysleli sme na našich priateľov, ktorí práve prežívali 26 hodinový presun do Limy. Hasta la vista, amigos !