Kto postavil egyptské pyramídy?

Egypt je a ešte dlho bude krajinou opradenou množstvom záhad a ako som už spomenul vo viacerých príspevkoch, čakajú nás ešte veľké objavy. Vďaka moderným technológiám a množstvu tímov z celého sveta sa darí prakticky každú chvíľu objaviť ďalsie a ďalšie dieliky veľkej egyptskej skladačky.

Pred dvoma storočiami sme o egyptských dynastiách a ich príbehoch vedeli pramálo, hoci boli zaznamenané na státisícoch papyrusov, či stenách chrámov. Písanému textu egypťanov - hieroglyfom - sme porozumeli až vďaka francúzovi Jean-Francoisovi Champollionovi, ktorý tieto znaky rozlúštil a otvoril tým fascinujúcu knihu egyptskej histórie.

Aj vďaka nemu je objav najstaršieho papyrusového zvitku veľmi cenným artefaktom a poodhaľuje závoj tajomstva okolo stavby posledného zo starovekých divov sveta, Cheopsovej pyramídy v Gíze. Tento monumentálny kolos, ktorého naozajstnú veľkost pochopíte až keď stojíte pred ním, je postavený z približne 2,3 milióna vápencových a pieskovcových kamenných blokov, pochádzajúcich pravdepodobne až z Asuánu.

Ako sa starým Egypťanom podarilo dostať všetky tieto v priemere dvojtonové bloky do Gízy a ako postavili taký monumentálny objekt? Teórií je veľa, vrátane tých najšialenejších aké si predstavíte, je veľká skupina ľudí ktorí sú presvedčení že pyramídy nie sú dielom pozemšťanov... Ja sám sa pri sprevádzaní zájazdov v Egypte držím faktov, no rád nechávam priestor aj pre špekulácie, istá miera napätia vnáša do skupiny źažitok v podobe mystična a otvára priestor pre diskusiu.

Zdá sa ale, že fanúšikov “mimozemskej teórie” sklamem. V prípade najstršieho papyru ide totiž o “denník” jedného z manažérov stavby, resp. pracovníka, ktorý sa na stavbe pyramídy podieľal. Je to vôbec prvý záznam očitého svedka stavby, ktorý sa kedy našiel. Napísal ho muž menom Merer, ktorý píše report „ušľachtilému Ankh-hafovi“, Chufuovmu nevlastnému bratovi. Opisuje okrem iného aj zastávku jeho 200-člennej posádky vo vápencových lomoch Tura alebo Maasara na východnom brehu Suezského zálivu a naplnenie člna na 13- až 17-kilometrovú cestu späť po rieke do Gízy.

Každých desať dní sa uskutočnili dve alebo tri spiatočné plavby, pričom sa prepravilo asi 30 kusov 2-3 tonových blokov, čo predstavuje cca 200 blokov za mesiac. Keďže tento typ vápenca bol použitý na stavbu vonkajšieho opláštenia pyramídy, z ktorého dnes už ostali iba fragmenty, verí sa, že správa dokumentuje prácu na pyramíde počas poslednej fázy prác, okolo roku 2 560 p.n.l.

Tento denník objavila francúzsko-egyptská expedícia v roku 2013 v jaskyni vo Wádí el-Jarf. Názov tejto pyramídy sa na ňom opakuje viac ako 20x, niet teda pochýb, že je to relevantný zdroj. Ak ste si teda niekedy lámali hlavu, či mohli pyramídy naozaj postaviť ľudia, možno je čas začať veriť v schopnosti starých Egypťanov.

Kedysi sa hovorilo, že ich stavali otroci, no dnes sa skôr predpokladá, že podieľať sa na stavbe miesta posledného odpočinku faraóna, bola skôr prestíž. Viac si ale povieme priamo na našom zájazde Egypt - maximálne poznanie. Pridajte sa a spoznajte fancinujúce príbehy kolísky civilizácie.

Zdroj foto: WIKI