Ľadový medveď v Barrow – stretnutie s kráľom Arktídy

Existujú momenty na cestách, ktoré si naplánujete. Kúpite letenku, rezervujete hotel, pripravíte itinerár a viete približne, čo vás čaká. A potom existujú chvíle, ktoré naplánovať jednoducho nejde. Stretnutie s ľadovým medveďom na pobreží Severného ľadového oceánu patrí presne medzi ne. S našou BUBO skupinou sa nachádzame v Barrow, dnešnom Utqiaġviku, na úplnom severe Aljašky. Ďalej na sever sa už po americkej pevnine prakticky nedostanete. Za mestom končí cesta a pred nami zostáva iba tundra, more, ľad a obrovský arktický horizont. Práve na tomto mieste máte možnosť stretnúť ľadového medveďa. 

Keď fotografia nepotrebuje komentár

Stojí na tmavom arktickom pobreží, za chrbtom má Severný ľadový oceán a zvyšky morského ľadu. Okolo neho krúžia čajky a pred sebou má pozostatky koristi. Presne ten kontrast, ktorý človek pozná z dokumentárnych filmov – biela srsť, čierna zem, sivé more a nekonečný ľad na horizonte. Lenže tentoraz sa na to nepozeráme cez televíznu obrazovku. V tej chvíli si človek naplno uvedomí, že v Arktíde nie sme pánmi situácie. Sme iba návštevníkmi sveta, ktorý fungoval dávno pred naším príchodom. Ľadový medveď (Ursus maritimus) je najväčší žijúci druh medveďa a dokonale prispôsobený životu v arktickom prostredí. Jeho domovom nie je iba pevnina. Jeho skutočným životným priestorom je predovšetkým morský ľad, odkiaľ loví najmä tulene. Aj jeho vedecké meno Ursus maritimus môžeme voľne preložiť ako „morský medveď“.

Barrow alebo Utqiaġvik?

Mesto, ktoré väčšina sveta desaťročia poznala ako Barrow, sa od roku 2016 oficiálne opäť volá Utqiaġvik. Ide o tradičný názov v jazyku pôvodných obyvateľov Iñupiat. Utqiaġvik je najsevernejším mestom Spojených štátov a jedným z najsevernejších trvalo obývaných sídiel sveta. Nachádzame sa približne 515 kilometrov severne od polárneho kruhu. Stromy tu prakticky nenájdete. Pod nohami je permafrost. Zima tu určuje spôsob života a oceán určuje rytmus celej komunity. Niekoľko týždňov v zime slnko vôbec nevychádza a počas leta, naopak, celé týždne nezapadne. To, čo je pre nás extrém, je pre miestnych jednoducho domov.

Krajina ľudí a medveďov

Ľadové medvede sú s kultúrou Iñupiat späté po celé generácie. Rovnako ako veľryby, tulene či karibu sú súčasťou arktického ekosystému, v ktorom ľudia žijú tisíce rokov. Práve preto sa tu na ľadového medveďa nepozerá ako na rozprávkové zviera. Je nádherný, ale zároveň je to vrcholový predátor. Dospelý samec môže vážiť niekoľko stoviek kilogramov a pri pohľade z diaľky človeka ľahko oklame jeho pomalá chôdza. Ľadový medveď však dokáže byť na krátku vzdialenosť mimoriadne rýchly. Pri pozorovaní preto platí jednoduché pravidlo: rešpekt, bezpečná vzdialenosť a žiadne približovanie kvôli lepšej fotografii. Tu totiž nie sme v zoologickej záhrade. Medveď nemá žiadnu povinnosť zostať tam, kde ho práve vidíme.

Arktída, ktorá sa mení pred očami

Pohľad na ľadového medveďa medzi kusmi ľadu je zároveň pripomienkou toho, ako úzko je jeho život spätý s oceánom. Medvede využívajú morský ľad ako platformu na lov tuleňov. Keď sa ľad počas leta stiahne, niektoré jedince trávia viac času na pobreží a hľadajú dostupnú potravu aj na súši. Preto není úplne výnimočné, že sa v širšom okolí Utqiaġviku môžu medvede objaviť relatívne blízko ľudských sídiel. Pre našu BUBO skupinku je to životný zážitok. Pre miestnych je to zároveň otázka bezpečnosti. Arktída tu nie je atrakciou je to každodenný život.

Keď stojíte na brehu Severného ľadového oceánu

Utqiaġvik nie je miesto, kam človek príde kvôli luxusným rezortom či promenádam. Prichádzame sem preto, aby sme pochopili, aký obrovský je svet mimo našej komfortnej zóny. Vietor od oceánu štípe do tváre. Pred vami plávajú kusy ľadu. Krajina je takmer bez farieb. Sivá obloha splýva so sivým oceánom a horizont sa stráca niekde v diaľke.

Toto je Aljaška s BUBO

Na Aljašku môžeme prísť kvôli ľadovcom, Denali, zlatej horúčke, pôvodným obyvateľom či nekonečným cestám naprieč divočinou. Ale jej najväčšie zážitky často vzniknú práve vtedy, keď sa itinerár na chvíľu prestane počítať na kilometre a hodiny. Keď stojíte na pobreží Arktídy a pred vami sa objaví ľadový medveď, pochopíte, prečo sa na ďaleký sever cestuje. Nie preto, aby sme si mohli povedať, že sme tam boli. Ale preto, že niektoré miesta nám ešte stále dokážu pripomenúť, akí sme voči prírode malí. Presne takéto momenty na našich cestách na zájazde Aljaška veľký okruh hľadáme.