Plaza de Mayo je nielen najstaršie, ale aj najvýznamnejšie námestie Buenos Aires, považované za kolísku mesta a srdce jeho histórie i súčasnosti. Vzniklo v roku 1884 spojením dvoch pôvodných námestí – Plaza Mayor a Plaza de Armas – ktoré sa kedysi nazývali aj Plaza de la Victoria a Plaza 25 de Mayo. V tom čase Slovensko, územie Čiech, Moravy bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska, ktorému vládol cisár František Jozef I., pričom Ľudovít Štúr už bol po smrti, no slovenskí národní buditelia naďalej pôsobili a snažili sa zachovať slovenskú kultúru.
Tento priestor Plaza de Mayo o rozlohe takmer 2 hektáre je epicentrom najdôležitejších udalostí argentínskej histórie, od založenia mesta Juanom de Garayom v roku 1580, cez slávnu Májovú revolúciu 25. mája 1810, ktorá odštartovala boj za nezávislosť, až po masové protesty a politické zhromaždenia až do dnešných dní.
V strede námestia stojí Pirámide de Mayo, prvý národný monument Argentíny, postavený v roku 1811 pri príležitosti prvého výročia revolúcie. Pôvodná pyramída je dnes ukrytá vo vnútri modernejšej štruktúry z polovice 19. storočia, ktorá nesie sochu slobody s tradičnou fýrgijskou čiapkou – symbolom republiky a slobody.
Plaza de Mayo sa nachádza v rušnej finančnej štvrti Microcentro, v susedstve historickej časti Monserrat, a je ohraničené ulicami Bolívar, Hipólito Yrigoyen, Balcarce a Avenida Rivadavia. Odtiaľto vychádzajú tri významné avenue – Presidente Julio Argentino Roca, Roque Sáenz Peña a Avenida de Mayo, ktoré vedú hlbšie do mesta. Okolo námestia nájdete niekoľko ikonických budov, ktoré tvoria jeho charakter: Casa Rosada, prezidentský palác s legendárnym ružovým fasádou, z ktorého Eva Perónová nadchýnala dav v 40. rokoch 20. storočia; Metropolitnú katedrálu, kde omše slúžil aj súčasný pápež František; starý Cabildo, baroková budova z čias koloniálnej správy s múzeom a trhom; ako aj sídlo Národnej banky a radnicu Buenos Aires.
História námestia je fascinujúca nielen kvôli politickým udalostiam, ale aj kvôli jeho využitiu v minulosti – kedysi tu fungoval trh La Recova, prvý obchodný priestor v meste, kde sa predávali všetky druhy tovarov od oblečenia po jedlo. V 17. a 18. storočí tu dokonca prebiehali býčie zápasy, ktoré trvali až do 19. storočia a ktoré si udržiavali divácku popularitu až kým neboli zakázané. Zápasy sa sledovali z balkónov okolitých budov, vrátane Cabilda. Západná časť námestia slúžila ako miesto verejných popráv, čo dodávalo priestoru zároveň temný a dramatický rozmer.
Námestie zohralo kľúčovú úlohu aj počas moderných dejín Argentíny – napríklad 17. októbra 1945 tu tisíce ľudí zhromaždili masívnu demonštráciu za prepustenie Juan Domingo Peróna z väzenia, čo viedlo k jeho prezidentskému víťazstvu a zrodu Peronistického hnutia. Námestie bolo tiež svedkom tragédie počas bombového útoku v roku 1955, keď argentínske letectvo bombardovalo dav Perónových priaznivcov, pričom zahynulo viac než 300 ľudí. Od roku 1977 sa tu každý štvrtok stretávajú Madres de Plaza de Mayo – Matky z Plaza de Mayo – hnutie za práva žien a spravodlivosť, ktoré založili matky detí zmiznutých počas tzv. „špinavej vojny“ vojenskej diktatúry na prelome 70. a 80. rokov. Tieto ženy, oblečené do bielych šatiek, symbolizujúcich ich hnutie, vytrvalo protestujú proti násiliu a bezpráviu, ktoré postihlo ich rodiny.
Hnutie vzniklo zo snaženia týchto matiek nájsť svoje zmiznuté deti, ktoré režim uniesol, mučil a vraždil. Počet zmiznutých ľudí sa odhaduje na viac než 30 000, pričom vojenský režim dokonca kradol deti väzňov a systematicky vymazával stopy po svojich zločinoch. Prvý verejný protest sa konal 30. apríla 1977, keď sa 14 matiek postavilo pred Casa Rosada a odvtedy sa ich rady každým týždňom rozrastali. Medzinárodnú pozornosť získali svojimi bielymi šatkami, fotografiami a menami svojich detí. Režim sa snažil hnutie potlačiť – tri zakladajúce členky boli brutálne mučené a v decembri 1977 vyhodené z lietadla, ďalšie ženy boli väznené a bité, no ich odhodlanie nezlomili.
Po páde diktatúry v roku 1983 hnutie pokračovalo v boji za spravodlivosť a jeho aktivity sa rozšírili aj do získavania pozostatkov obetí. V roku 1992 získalo Madres de Plaza de Mayo prestížnu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorú prevzala ich dlhoročná líderka Hebe de Bonafini. Tá stála na čele hnutia od roku 1979 až do svojej smrti v novembri 2022 a ešte krátko predtým viedla svoj posledný pochod. Jej popol bol po smrti symbolicky rozptýlený priamo na Plaza de Mayo – mieste, ktoré sa stalo živým pamätníkom ich boja.
Plaza de Mayo nie je len historickým miestom, ale aj živým symbolom argentínskej demokracie, kde sa stále konajú protesty, oslavy aj politické zhromaždenia. V roku 2001 počas ekonomickej krízy sa tu odohrali masívne protesty sprevádzané „cacerolazos“ – búchaním na hrnce, ktoré vyjadrovali frustráciu obyvateľov voči vláde. Dnes je Plaza de Mayo neodmysliteľnou súčasťou turistických prehliadok Buenos Aires, ktoré návštevníkom ponúka unikátnu možnosť zažiť históriu a pulzujúcu súčasnosť Argentíny na jednom mieste.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Argentína
- River alebo Boca - futbal v Buenos Aires
- Španielčina v Argentíne
- Zlatý vek Argentíny
- Vojna o Falklandy
- Dejiny Argentíny
- Metropolitná katedrála v Buenos Aires - história
- Rio de la Plata
- Jacaranda, strom v Argentíne
- Mafalda - argentínsky komiks
- TOP mesto Južnej Ameriky
- Palermo, Buenos Aires
- Lacná Argentína
- Najkrajší ľadovec Patagónie
- Ľadovce v Patagónii
- Maté a terere - rozdiel v chuti
- Bariloche, Patagónia
- Salta, Argentína - najlepší steak
- Prechod cez Andy
- Diablov hrtan, Iguazú
- Vianoce v Argentine