Miesto, kde končia nechcené zvieratá: príbeh Pagoda Cats v Kambodži

Kambodža je hlboko budhistická krajina, kde dominuje theravádsky budhizmus a úcta k životu je prirodzenou súčasťou každodenného života. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to miesto, kde majú všetky živé bytosti svoje bezpečné miesto. Práve tento rešpekt k živým bytostiam však vytvára zaujímavý paradox. Túlavé psy a mačky tu často nekončia len na ulici, ale v budhistických pagodách, ktoré sú vnímané ako bezpečné útočisko. Ľudia veria, že mnísi sa o ne postarajú, dajú im jedlo a poskytnú im aspoň základnú ochranu. Realita je však oveľa komplikovanejšia.

Pagody sa postupne zapĺňajú zvieratami, ktorých počet ďaleko presahuje možnosti mníchov. Tí robia, čo môžu: kŕmia ich a nechávajú ich žiť v areáli chrámu. No nemajú prístup k veterinárnej starostlivosti ani kapacity riešiť choroby, zranenia či kastrácie. Zvieratá tak trpia neliečenými infekciami, podvýživou a chorobami, ktoré sa v preplnenom prostredí rýchlo šíria. Mnohé uhynú ešte mladé a miesto, ktoré má byť bezpečné, sa mení na boj o prežitie.

Veľkým problémom je aj nekontrolované rozmnožovanie. A nejde len o peniaze, ktoré na túto starostlivosť chýbajú. Veľa Kambodžanov verí, že zásah do tela zvieraťa, napríklad kastrácia alebo sterilizácia, môže priniesť zlú karmu. Zvieratá by podľa nich mali žiť prirodzene, riadiť sa svojimi inštinktmi a človek by do toho nemal zasahovať. Z nášho pohľadu to môže pôsobiť zvláštne, ale nejde o nezáujem. Je to o inom nastavení myslenia, o viere a často aj o nedostatku informácií. Skôr než súdiť, treba pochopiť kontext.

Keď sa zvieratá stanú nechcenými, riešenie je často jednoduché. Ľudia ich odložia v pagode s nádejou, že sa o ne mnísi postarajú. Lenže mnísi sami nemajú jednoduchý život. Každé ráno chodia po almužnu od miestnych ľudí, nemajú vlastný príjem a všetko, čo majú, najmä jedlo, pochádza z darov komunity. To potom často zdieľajú aj so zvieratami. Nejde teda o to, že by nechceli pomôcť viac. Jednoducho nemajú z čoho.

Do tohto prostredia vstupuje Pagoda Cats, projekt, ktorý vznikol ako reakcia na túto situáciu a snaží sa ju aspoň čiastočne zlepšiť. Za ním stojí silná a obdivuhodná žena, Josette Vanneur. Pôvodne pracovala vo filmovom priemysle, žila vo Francúzsku aj v Japonsku, no keď prišla do Kambodže a videla množstvo chorých a podvyživených zvierat, rozhodla sa, že tu zostane. Zmenila celý svoj život a zasvätila ho ich záchrane.

Pri našom stretnutí bolo okamžite jasné, že toto nie je jej práca, ale poslanie. Josette je energická, priamočiara, s francúzskym prízvukom a neustále v pohybe.

Po tom, ako sme sa skontaktovali, mi hneď ponúkla, že po mňa pošle tuk-tuk. Spýtala som sa jej, čo zvieratá potrebujú najviac, a odporučila mi obchod, kde ich kúpiť. Nakoniec som minula približne 50 dolárov na odporúčané granule a dobroty a vydala sa na cestu. Pagoda sa nachádza neďaleko Siem Reap a jazda tuk-tukom bola veľmi príjemná.

Po ceste sme vyzdvihli aj Josette a po príchode nás už vítali psy, ktoré naskákali do nášho tuk-tuku a olizovali nás od hlavy až po päty. Mních práve pripravoval raňajky pre zvieratá, takže som zažila atmosféru plnú pokoja, ale aj očakávania. Približne štyridsať mačiek a dvadsať psov čakalo na jedlo. Pagoda Cats sa totiž nestará len o mačky. Kŕmenie prebiehalo bezstarostne, každé zviera dostalo to, čo potrebovalo. Mačky sedeli vedľa psov, každé malo svoju misku a aj napriek množstvu zvierat tam panovala zvláštna harmónia.

Po jedle nasledovala hodina hrania sa. Mačky po mne liezli, obtierali sa, skákali mi na chrbát a vyžadovali si pozornosť. A ja som im ju s radosťou venovala. V tej chvíli nešlo o problémy ani o realitu okolo, len o prítomný moment a kontakt, ktorý im tak veľmi chýba.

Josette medzitým neprestávala pracovať. Kontrolovala zvieratá, čistila im oči a uši, odstraňovala kliešte. Každé zviera pozná, každé má svoj príbeh. Nie všetky majú šťastný koniec, ale napriek tomu pokračuje ďalej.

Po návšteve som si prešla celý areál – pagodu, cintorín aj miesto kremácií. Všetko pôsobilo pokojne a posvätne. Ešte teraz mám zimomriavky, keď si na to spomeniem. A pritom sa tu každý deň odohráva aj smutná realita, ktorú väčšina ľudí nevidí. Počet zvierat sa neustále mení a Josette zabezpečuje veterinárnu starostlivosť aj potravu. Na svojej facebookovej stránke dokumentuje každý príbeh a každú pomoc.

Dôvod, prečo Pagoda Cats nezverejňuje presnú adresu, je jednoduchý. Ľudia by tam začali nosiť ďalšie nechcené zvieratá a miesto je už teraz preplnené.

Ak by ste chceli toto miesto navštíviť a podporiť, je potrebné kontaktovať Josette aspoň pár dní vopred cez ich webovú stránku. Kŕmenie prebieha ráno a návštevy je potrebné naplánovať tak, aby tam bola osobne a vedela vám zabezpečiť tuk-tuk.

Do Kambodže sa vraciam s obrovskou láskou a viem, že moja návšteva v tejto pagode nebola posledná.