Ohňová zem - druhý najväčší ostrov po Grónsku

Ako polárnici sa cítime aj nasledujúci deň. Balíme totiž naše 'vybavenie' a z El Calafate prelietame do najjužnejšieho mesta nasej planéty - mesta Ushuaia. Od Antarktídy nás oddeľuje už len Cape Horn, Drakeov prieplav a 1000km. Bližšie sa k 'bielemu kontinentu' z hlavnej masy pevniny už nedostanete. Práve preto odtiaľto na Antarktídu vyráža veľká väčšina polárnikov a ich antarktických expedícii. A teraz sme tu aj my. Fin del mundo - na konci sveta. Je to naozaj zvláštne, ale je to cítiť aj vo vzduchu, že sme úplne na konci. Vidíte more, pozeráte sa na obzor a zdá sa vám, že práve tam musí byt ten vodopád do ničoty z okraja dosky, kde končí svet. Aj keď je guľatá ... My sa hneď na začiatok spoznávania Ohňovej zeme, druhého najväčšieho ostrova po Grónsku, vydávame do rovnomenného národného parku - Tierra del Fuego. Je prekrásny. Hory, sneh, jazerá, kone, divoké rieky, patagónske lesy, stromy a nikto. Nikde nikto - veď koniec sveta. Obedujeme priamo v národnom parku, v jednom z plastových eko-stanov, ktoré sú rozmiestnené po celej Patagónii. Slniečko krásne hreje a my si užívame tu neskutočnú pohodu a samotu. Naozaj ten pocit stojí za to. Úplne tu vypnete. Navštevujeme aj posledný bod Pan-americkej diaľnice, najdlhšej sústavy ciest našej planéty, ktorá má 48 tisíc km. A tu končí. Lebo koniec sveta. O ďalšej prechádzke patagónskym lesom už ani nebudem písať, lebo sa to nedá pochopiť. To treba zažiť. Rovnako ako treba ochutnať obrovského kraba kráľovského nazývaného centolla, ktorý je údajne práve tu na konci sveta najlepší. A tak ho skúšame. V reštaurácii, ktorá funguje už od roku 1893 a patrí medzi najlepšie. Na konci sveta, ktorý sa začal osídľovať až na prelome 19. a 20. storočia. Tradičnejšie už nemôže byť. Úplný koniec sveta. My však ešte nekončime. Blog: Patagónia a najkrajšia príroda sveta