Doprava v Patagónii Kvalita autobusov a 4x4, ktoré používa BUBO je skutočne vysoká

Dnes nás čaká jeden z tých menej náročných dní. Skoro ráno opúšťame náš prekrásny hotel Rio Serrano. Počas posledných 3 nocí sme v nom mali najkrajší vyhlaď v národnom parku Torres del Paine a možno jeden z najkrajších vôbec. Berieme kufre a prenajatou dopravou mierime na neďalekú chilsko-argentínsku hranicu. Tu kúpime posledné suveníry a čakáme na náš luxusný autobus. Vybavíme výstupné formality a nasadáme do nového, moderného a veľmi pohodlného autobusu, ktorý nás odvezie do argentínskeho mestečka El Calafate. Európa by sa od kvality juhoamerických autobusov mohla učiť. V tomto smere sme naozaj pozadu. Prechádzame vstupnou kontrolou na argentínskej hranici, ktorá je umiestnená v tej 'pravej' Patagónii. Mala búdka zasadená uprostred ničoho na rozľahlých argentínskych pampách. Naozaj vtipný a pitoreskný pohlaď. My sa však z pámp presúvame do 'tierra de glaciares', zeme ľadovcov ako sa El Calafate nazýva. Na programe máme návštevu asi najkrajšieho ľadovca El Perito Moreno. Ale to až ďalší deň. Dnes po príchode si musíme užiť pohodovú atmosféru tohto mestečka a ochutnať dve z jeho špecialít - el calafate a cordero. Prvé je bobuľka podobná čučoriedke, o ktorej sa hovorí, že ak ju ochutnáte, určite sa do Patagónie ešte vrátite. Druhé je lahodné jahňacie mäsko pomaličky pečené v celku priamo na ohni. Je to patagónska špecialita a mäso je naozaj jemnučké. Spoločne s vynikajúcim argentínskym Malbecom od vinice Catena Zapata je to ta pravá gurmánska špecialita, ktorá nám dodá sily po včerajšom náročnom výstupe k vežiam Torres del Paine. A samozrejme aj na ďalšie dobrodružstvá a krásne výhľady, ktoré nás na 'konci sveta' ešte čakajú.   Originálny blog  Patagónia kam ísť, čo vidieť, atrakcie  Foto: Ľ. Fellner