Najupršanejšie mesto Vietnamu zaliate slnkom

Pozdravujeme domov z najupršanejšieho mesta celého Vietnamu. Hue nás privítalo netradične a to nádherným slnečným počasím z ktorého sme mali radosť už od samého rána. Už včera večer sme sa ocitli v cisárskom mesta na brehu Parfémovej rieky. Hue patrí k najhistorickejším miestam celého Vietnamu a bolo to tu, kde sa tvorili dejiny tejto zaujímavej krajiny behom 19.storočia. Cisári dynastie Nguyen zjednotili Vietnam a vládli mu dlhých 143 rokov. Ich meno Nguyen sa v krajine neustále opakuje ako mantra. Poznáte doma nejakého Vietnamca? Spomedzi všetkých mien je najväčšia pravdepodobnosť, že sa bude volať práve Nguyen. Vyskúšajte to! Hrobku cisára Tu Duca sme dnes mali len a len pre seba. Slnečné lúče sa do nej opierali a krásne nám ju nasvietili a tak si odtiaľto odnášame katalógové fotografie. Na vlastné oči sme si pozreli stromy ovocia zvaného jackfruit a videli aj jeho mladé plody. Čistá exotika. Ten pokoj, ktorý vyžaruje toto miesto je neskutočný a toľko omieľanú harmóniu piatich elementov tu naozaj cítiť. Niet divu, že Tu Ducovi sa nechcelo venovať štátnickým veciam a radšej sa oddával čítaniu, filozofovaniu, písaniu poézie a svojim konkubínam. Bolo by nesmierne zaujímavé ocitnúť sa tu v druhej polovici 19.storočia a vidieť na vlastné oči svet vietnamských cisárov. Pri pagode Thien Mu sme kráčali upravenými záhradami pomedzi bonsaje a dýchali vôňu vonných tyčiniek. Dokonca sme sa na vlastné oči presvedčili aké jednoduché je ich vyrobiť a niektorí z nás si to dokonca skúsili. Berieme si z nich aj domov, tak Vám aspoň privezieme kúsok vietnamskej vône. Naša dračia loď nás doviezla po Parfémovej rieke nazad do centra Hue. Kedysi bola jej hladina plná napadaných kvetov a ich vôňa sa šírila celým okolím, to preto jej prischlo tak krásne a romantické meno. Po skvelom obede si na nás počkala Citadela s cisárskym zakázaným mestom. Jazvy z vojny sú tu stále a tak zostalo z cisárskeho mesta len torzo, no to čo tu prečkalo do dnešných dní, patrí k top pamiatkam celého Vietnamu. Človek sa však pristihne pri myšlienkach, ako by asi vyzeralo zakázané mesto, ak by tu žiadna vojna neprebehla. Stačí privrieť oči a v mysli sa vynárajú paláce ozdobené drakmi, červené nalakované stĺpy, kamenné sochy strážcov, drakov, mýtických bytostí. Hue treba zažiť. Ešte posedávame v meste na drinku, pive Saigon či na večeri a čoskoro mierime na vlakovú stanicu. Zajtra sa budeme kúpať v mori v prímorskom Nha Trangu. Poodhŕňajte sneh, my zo seba strasieme piesok :)