Nauru – informácie, rady, tipy

Väčšina krajín v Pacifiku sa rozkladá na stovkách ostrovov, napríklad Papua Nová Guinea nie je iba jediným ostrovom, ale má ich vyše 600. Nauru je jeden jediný ostrov. Nič viac. Opustená skala v Pacifiku kde je najbližší ostrov- sused vzdialený vyše 300km. Pozerám si štatistiky ktoré vidím od roku 2011 doteraz. Nauru bola v celej tejto dobe najmenej navštevovaná krajina sveta s menej ako 200 turistami ročne. Na to aby ste prešli okolo štátu autom potrebujete 25 minút. Včera pri západe slnka sa okolo prehnal motorkár, ktorý si chcel asi urobiť rekord, lebo išiel vyše 100km/h, no autobusy chodia okolo aj so zastávkami tak 55 minút. Rozpráva sa tu zvláštnym jazykom, ktorý sa od mikronézštiny značne odlišuje a aj na tak malom ostrove nájdete odlišné dialekty. Dosť zvláštne. Jediný zdroj pitnej vody je podzemné jazero Moqua. Odtiaľto brali obyvatelia vodu odpradávna. Teraz si musia vodu odsoľovať a pitnú dokonca dovážajú z Austrálie. Samozrejme voda z kokosových orechov a dažďová voda sa používajú taktiež. Nauru má dnes 9300 obyvateľov rozdelených medzi 12 kmeňov, ktoré sa odjakživa hádajú. Rozhádanosť vidieť na politickej scéne. Bývalý prezident, známy vzpierač, bol zo severu z Ewe. Dnešný je naopak z juhu. Náš sprievodca má volebný okrsok na severe- tam chodí voliť. To znamená, že vôli sever. Nikto zo severu nevôli nikdy nikoho na juhu. Aká demokracia? Aký vlastný názor? Tu sa názory vykryštalizovali pred 3000 rokmi, keď ľudia na tento ostrov dorazili a potom v zopár kmeňových vojnách. Všetko je jasné! Nauru bolo objavené vyše 250 rokov neskôr než okolité ostrovy Papua Nová Guinea (1512), Šalamúnove ostrovy (1568), Marshallove ostrovy (1526). Objavil ho v roku 1798 lovec veľrýb John Feam a pomenoval Pleasant island – Príjemný ostrov. Je jasné prečo bolo objavené neskoro: Nauru je tak maličké, že ho nenájdete v žiadnom atlase sveta – tá bodka je vždy príliš mala. Príjemné ostrovy? Idem sa prejsť, vyberiem sa vľavo od hotela. Oproti je reštaurácia – čínska. Číňanka nevie ani slovíčko anglický. Potom po 500m prvý čínsky obchod, potom ďalší, čínska pumpa. Vidím mnoho domácich pracovať v reflexných vestách s nápisom Green and Cleen a ostrov je čistý, zelený, na koralovom útese obrovské vlny a medzi rífom a pevninou trčia z mora skaly ako zuby žralokov, čo je značne fotogenické – presne takto si predstavujete Tichomorský ostrov. Sme 56 km od rovníka je tesne po obede, my sme prileteli a ja nemám vodu. Vidím domorodé deti, sú chudučké s veľkými očami a hrajú sa pod palmou s asi 7 kokosovými orechmi. Asi 15 ročnej domorodky sa pýtam, že kúpim jeden orech. Nikto neodpovedá. “Kúpim orech, som smädný” zasa nič. Kokosový orech je v týchto destináciách tak bežná vec ako keby ste sa u nás niekoho opýtali “môžem sa napiť z tohoto vodovodného kohútika?” proste toto tu nikto nerieši. Kokosových orechov je strašne veľa na každom kroku. “Vieš anglický?” pýtam sa keď nedostanem ani buuu. Pripadá mi značne pripečená. Prikývne, že anglický vie a aj to dokáže “Is not fór sale” nie sú na predaj, je jediné čo povedala. Zháňam program keďže turizmus tu nie je rozvinutý a tak sa jej povzbudený jej znalosťou jazyka – angličtina je popri Naurčine oficiálnym jazykom krajiny - pýtam ďalej. “Neviete nám tu u vás doma upiecť rybu? Zaplatíme” Mal som to tu v Pacifiku často. My získame domorodú skúsenosť, pre domácich je to značná sranda. No odpoveď je “No” a nič viac. Víza nám nechceli vydať tri mesiace a správali sa rovnako, bez akéhokoľvek odôvodnenia bolo “No”. Že by toto bol najpríjemnejší ostrov (Pleasant island)? Odchádzam preč brblajúc si čosi o skurvenom ostrove. Po 50 metroch počujem za sebou krik, otočím sa a tie malé deti za mnou v tom strašnom teplé bežia. Doniesli mi fľašku s vodou.