Ako oboplávať štát - Nauru Slováci oboplávali ostrov v Tichom oceáne

Treťou zážitkovou výzvou je oboplávať Nauru. Oboplávať republiku je Ďurov sen. To sa inde nedá. Je ochotný stráviť vo vode celé dva, tri dni a plávať a plávať. Fanatický potápač a náruživý plavec o tom hovorí minimálne pol roka. Ešte keď pozorujeme najväčšiu opicu sveta –mandrila v džungli na hraniciach Kongo – Gabon – si nevychutnáva túto chvíľu, ale hovorí o oboplávaní Nauru. Keď obchádzame ostrov Svätého Tomáša, tak sa pozerá na vodu a ukazuje, ako tečú prúdy a ako mu tieto prúdy na Nauru pomôžu. Potom sleduje mapy, výbežky Nauru, odhaduje, kde sa prúdy lámu a ako sa dostať z prúdu do prúdu. "Je to nebezpečné” hovorím mu. Mám z Pacifiku rôzne zážitky, kedy moji kamaráti, silní chlapi preplávali kúštiček na male motu (malý ostrovček) a keď chceli plávať naspäť, tak sa nedalo. Protiprúd bol tak silný, že na motu kvasili (bez vody) 6 hodín a až keď nastal odliv tak sa preplavili späť na hlavnú pevninu. V Polynézii som mnoho razy počul “to je tapu” a mysleli tým “to je tabu” a keď skočím do tohoto zálivu, už ma nikdy nikto neuvidí…. Keď som bol pred vyše mesiacom (2.augusta) na Východnom Timore, potápali sme sa a inštruktor Narcis mi rozprával príbeh o potápačke zo Singapuru, ktorú odniesol prúd. “Vydržíš to maximálne 3 dni. Potom od dehydratácie a podchladenia zomrieš”  Ďuro je však odhodlaný. No keď prídeme na miesto a pozorujeme silné meniace sa prúdy zisťujeme, že to naozaj nie je možné. Príboj je extrémne divý, roztrieskalo by ho to a urobilo zo stokilového chlapa tatarák do pol hodiny, na deštrukciu by netrebalo žiadne 3 dni.. No nechceme sa tejto idey úplne vzdať. Nauru je najmenší ostrovný štát sveta. Nepozostáva z viacerých ostrovov, ale iba z jediného. Oboplávať susedné Kiribati by nám trvalo rok, no oboplávať Nauru dokola, by mohla byť malina. Požičiavame si od Kennetha loď – ide o najlepšiu loď ostrova - a vyrážame. Kennethov bratranec vlastní najlepšiu loď na Majuro na Marshallových ostrovoch a ja som s ním ulovil 2 wahoo (Acanthocybium solandri) pri atole Arno. Svet je tak malý…Rodina Kennetha Oppenheimera má korene v Írsku, no narodil sa na Nauru a každý ho považuje za svojho. Šikovný mladý chalan, ktorý vybaví všetko. Aj teraz chytáme ryby a mne sa podarí chytiť 2 malých tuniakov žltoplutvých (Thunnus albacares). Hneď nám ich naporcujú a surové ich zjeme. Najčerstvejšie sašimi na svete. Toto je TOP gurmánska špecialita. Zažil som to na Marshallových ostrovoch a tu na Nauru. Na Tsukiji pri cisárskom paláci v Tokiu som bol o piatej ráno na aukcii tuniakov, no tie aj keď sú to tie najlepšie na svete, sú zmrazené. Toto je absolútne čerstvučká ryba! Ak niečo TOP ochutnať na Nauru je to toto!!! Ďuro následne chytí barakudu a tu nezjeme surovú, ale dáme si ju urobiť Číňanke na večeru. Okolo Nauru je koralový útes a ten znemožnil vystavať tu prístav. Na loď nasadáme v takom umelo vytvorenom prístave – bazéniku - kúsok od nášho hotela, vedľa rybieho trhu, v Anibare. Tu prerazili koralovú bariéru (asi dynamitom), postavili ochranu proti mohutnému prílivu a vytvorili hlboký bazén, v ktorom celý deň šantia naurské deti. Je tu taká rampa a po nej spustili našu loď, čo vyvolalo všeobecný záujem. Je to udalosť, vidieť takúto veľkú luxusnú loď určenú na športovú rybačku. “Kde je najlepšia rybačka v Pacifiku?” pýtam sa a myslím tým, kde je najlepšia rybačka na svete, lebo rozsiahly Pacific je tým najlepším “na Nauru” je rýchla odpoveď. Naháňame kŕdle vtákov a tých je tu toľko, koľko som nikde inde nevidel. Rybačku som skúšal v Karibiku, potom na Cookových ostrovoch atď., ale tu na Nauru je vtákov najviac. Preto tie fosfáty …. Pozeráme na kŕdeľ vtákov a vidíme vyskakovať rybičky nad hladinu priamo do ich zobákov. Evidentne ich niečo zospodu naháňa a my ideme naháňať práve týchto rybích zabijakov – tuniakov. Na lodi máme 5 udíc ale používame iba 3, ja mám silón na 85-kilového tuniaka. Mahi mahi tu nemajú, no wahoo áno, ale Nauru je TOP na tuniakov a tuniak má to najlahodnejšie mäso, to vie každý. Nakoniec chytím tak 1.85kg. Nafiletovali ho a ham. Zaprášilo sa a tak musím chytiť ďalšieho. Popri rybačke brázdime ostrov. Autom by ste ostrov prešli za 25 minút, na tejto rýchlej lodi máme čas bezmála 5 hodín. Oboplávame ostrov a keď sa dostaneme do Anibare a vidíme menemský výbežok s obrovskými vlnami prílivu, podáme si navzájom ruky. Podarilo sa nám oboplávať štát – kol-dokola. Potom to ideme druhý raz a zastaneme pri letisku a čakáme na západ slnka. Je to nádhera, v ústach čerstvučký tuniak, pod provou šantí obrovitánsky delfín a ide s loďou asi 10 minút, slnko zapadá nad nedozerným Tichým oceánom. Nemusíte byť básnik, aby sa Vám to páčilo. Táto plavba značne zmenila názor na Nauru a dal by som to na prvé miesto zážitku, aký treba na Nauru uloviť, ak teda chcete mať z ostrova dobrý pocit. Keď máte loď (toto je problém lebo nie ste v Chorvátsku kde ich je na prenájom spústa – tu je jediná poriadna..) tak oboplávať Nauru je ľahké. Jednoduchý nápad – no dotiahli sme ho. A potom kým čakáme na upečenie barakudy vypijeme 5 pív…čo je trošku problém, lebo zajtra chcem uloviť ďalší unikátny zážitok a budem potrebovať byť fyzicky totálne fit. Sledujte ako to dopadne …