Simón Bolívar a jeho quinta

Š

Štefan Bielik

Milan Rastislav Štefánik raz vyslovil myšlienku: "Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný." Ak by bol Štefánik súčasťou kolumbijskej histórie, myslím, že by si Kolumbijčania tento citát veľmi radi pripomínali. Sloboda je tá najkrajšia a najnebezpečnejšia posadnutosť. Súčasťou kolumbijskej histórie sa ale stal Simón Bolívar. Osloboditeľ, ako ho prezývajú. Naozaj, skoro v každom meste má svoju sochu alebo je po ňom pomenované námestie. "Keď sa tyrania stane zákonom, vzdor je na mieste." Bolívar sa narodil v roku 1783 v Caracase vo Venezuele a stal sa symbolom boja za slobodu od španielskej nadvlády. Syn šľachtica, od ktorého všetci očakávali veľké veci, dokonca študoval v Španielsku. Bol výborný rétor, orientoval sa v politike a zaujímal sa o postupne sa vyostrujúci konflikt medzi Španielskom a jeho generálnymi kapitanátmi. Totiž od roku 1547 bolo územie Južnej Ameriky pod správou Španielov rozdelené na štyri územné celky: Nové Španielsko, Nová Granada, Peru a La Plata. Pohár trpezlivosti pretiekol v roku 1791, kedy vypuklo oficiálne povstanie proti španielskej koloniálnej vláde. O 20 rokov neskôr vyhlásila nezávislosť junta v Caracase a do diania sa zapája Simón Bolivár, ktorý istý čas v celej veci pôsobí ako diplomat na vyjednávaniach v Anglicku. Definitívne víťazstvo prichádza v roku 1819 porážkou španielskych vojsk pri Boyacá. Simón Bolívar sa stáva prvým prezidentom Veľkej Kolumbie a získava uznanie všetkých španielskych Juhoameričanov. Rokuje so španielskymi územiami Strednej Ameriky, pohráva sa s myšlienkou vytvoriť formu panamerického zväzu štátov. Ťažko však spojiť niečo, čo už raz bolo rozdelené. Sloboda je najnebezpečnejšia posadnutosť, pretože principiálne dokáže neustále ukrajovať z celku. A to až k samostatnému jedincovi. Územie Veľkej Kolumbie sa zmenšovalo. Dejiny nám ukázali osamostatnenie Venezuely, Ekvádoru a v roku 1903 aj Panamy. Simón Bolívar umiera v roku 1830 v Santa Marte v Kolumbii na tuberkulózu. Ako stúpame autobusom k posvätnej hore Monserrate, ktorá sa týči nad Bogotou, po pravej strane míňame v stromoch skryté dvere. Za nimi sa nachádza Quinta de Simón Bolívar, dom s bohatou históriou, ktorý nesie meno po Osloboditeľovi. V roku 1800 predáva Monserratská cirkev pozemok obchodníkovi s tabakom José Antoniovi Portocarrerovi. Ten na pozemku stavia honosný vidiecky dom, ktorý je venovaný manželke vicekráľa Antonia Amara, stále však ostáva v Portocarrerovej správe. V roku 1820 sa v podstate už bývalá vláda Novej Granady rozhodne sídlo darovať práve Simónovi Bolívarovi za jeho služby a snahu v boji o nezávislosť Veľkej Kolumbie. Bolívar žil v quinte iba veľmi sporadicky, keďže ho jeho povinnosti nútili cestovať skoro po celej Južnej Amerike. Po jeho smrti a po ďalšom vlastníkovi José Parisovi bola z domu chvíľu nemocnica, chvíľu škola, piváreň či istú dobu aj garbiareň. V roku 1919 vyhlásil Kolumbijský historický inštitút zbierku, na základe ktorej bolo neskôr vytvorené múzeum diplomacie a kultúry venované Bolívarovej pamiatke. Vychádzajúc zo Štefánikovho citátu si Kolumbijčania svoju slobodu zaslúžia. Svojich Osloboditeľov ale neustále hľadajú.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Kolumbia

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine: