„Není všechno zlato, co se třpytí“

Štefan Bielik

Štefan Bielik

Neďaleko centrálneho Bolívarovho námestia v hlavnom meste Kolumbie – Bogote - sa nachádza jedno z najväčších múzeí zlata na svete. Nesie veľmi jednoduché pomenovanie – Museo del Oro – a v jeho blízkosti sa rovnako dá navštíviť aj jedinečné Medzinárodné múzeum smaragdov. Tomu boli venované priestory na 27. poschodí neďalekej budovy Banco de la República, ktorá má čiastočne pod správou aj Múzeum zlata. Múzeum je našou poslednou oficiálnou zastávkou pred ukončením prehliadky hlavného mesta a nechávame sa unášať sugestívnou atmosférou jednotlivých prehliadkových miestností. Nálezy a artefakty uložené v ňom sú venované dvanástim indiánskym kmeňom, tzv. predkolumbovským obyvateľom severnej Južnej Ameriky, a to prevažne kmeňu Muiscov. „Pobočky“ tohto múzea sú aj v iných mestách Kolumbie: v Cartagene, Santa Marte, Cali... kde sú jednotlivé expozície konkrétnejšie venované regionálnym kmeňom pôvodných obyvateľov. Pred vstupom do priestorov je dôležité si uvedomiť, že vchádzame do sveta, v ktorom neplatili etické pravidlá našej súčasnej spoločnosti, do sveta, v ktorom si významy protirečia a navzájom sa dopĺňajú. Mali by sme prestať chápať človeka ako individualitu. Je súčasťou celku - prírody, stromom, ktorého korene – nohy sú pevne zasadené v zemi, kmeňom – silné telo drží váhu, konármi – ruky sa načahujú k nebesiam, a listami – vlasy vejú vo vetre. Perfektná harmónia živlov v priestore. Kríž sa stáva znamením univerza, v smere štyroch svetových strán sa priamky opäť stretnú a uzatvoria celok. Je to kruh, guľa, Zem. Priestory tvoria tri poschodia – na prízemí sú toalety, licencovaná predajňa a príjemná kaviareň. Druhé poschodie je venované nálezom, ktoré boli vyrobené rôznymi technikami. Predmety sa vyznačujú veľmi dôslednou remeselnou prácou, a tak isto ako aj španielsky conquistadori, aj my by sme sa mohli nechať oklamať dojmom, že sú všetky vyrobené zo zlata. Väčšina nálezov v múzeu sú však zo zliatiny zlata, striebra a medi, s výnimkou tých najvýznamnejších exponátov. Aktuálne je v múzeu vystavených 4975 obetných alebo náboženských predmetov, 385 zväčša keramických sošiek a 636 iných exponátov. Medzi tie patrí napríklad pozlátená mušľa, ktorá nás víta hneď na začiatku prehliadky. Mušľa bola pre indiánov posvätný predmet, prikladali si ju k uchu, počúvali zvuk mora a dostávali sa do kontaktu s prírodou a božstvom. Mušľa však súvisí aj s používaním pre nás pravdepodobne najdôležitejšieho indiánskeho predmetu – popora. Poporo sa skladá z troch častí – spodnej guľovitej, ktorá predstavuje posvätné jazero, z ihlice zasadenej v hrdle predmetu, ktorá predstavuje „výťah“ - zostup do jazera, z vrchnej časti tvorenej zo štyroch „gúľ“, ktoré reprezentujú štyri živly. Muiscovia boli známi žuvaním listov koky. Aby sa ale mohli priblížiť k svojim bohom a meditovať, práve poporo im slúžilo na prijímanie napríklad prášku z rozdrvených mušlí, ktoré v rôznych kombináciách s ďalšími „prísadami“ spôsobovali „oslobodenie mysle“... Na treťom poschodí sa nachádza najznámejšie poporo, ktoré stálo na začiatku zbierky Múzea zlata započatej pred osemdesiatimi rokmi. Od neho už iba niekoľko metrov je vystavený najobdivovanejší predmet. Indiánsky raft z 24 karátového zlata, na ktorom stojí panovník El Dorado - zlatý muž - a pláva do stredu posvätného jazera. Aspoň taká je odpoveď historikov na legendu. Napriek tomu, že Muiscovia mali prístup k množstvu zlata, nikdy pre nich neznamenalo viac ako možnosť priblížiť sa k svojim bohom, najmä k bohu Slnka Sué, kvôli jeho jasnej žltej farbe.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Kolumbia

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test