Niektori tvrdia, ze Saigon zazil najlepsie roky prave pocas samostatnosti Juzneho Vietnamu, ked Francuzi opustili Aziu. Vojenske zakroky voci odporcom kapitalisticky orientovanej vlady vsak boli na dennom poriadku. Az do roku 1960 po namestiach Juzneho Vietnamu kolovala 4,5 metrova gilotina s 50 kilogramovou cepelou. V budhistickych chramoch ako v tom Xa Loi pri vojenskych utokoch na tzv. centrum opozicie zahynuli styri stovky budhistickych mnichov. Z Hue na modrom Austine vyrazil do Saigonu aj mnich Thich Quang Duc, ktory sa demonstrativne upalil (nasledovali ho aj dalsi) pocas procesie v Saigone. Jedina fotografia horiaceho mnicha ziskla Pulitzerovu cenu a to uz bola silna kava (silnejsia, ako ta vietnamska, s kondenzovanym mliekom, co pijeme na ranajky) Necudo, ze USA voci atentatu na Diema nenamietali. Hrobarovi z lopaty utiekol viackrat. Vo velkom style boli nalety na prezidentsky palac nezavislosti (1932), zrejme niekomu na jeho smrti zalezalo. Bomby si poriadne odhryzli z praveho kridla budovy (ako my na ranajky z dim sum knedlickov). Po zisteni skod rekonstrukcia nemala zmysel a Diem si dal postavit novy palac. Atentat v saigonskom Chinatowne uz ale pan Diem neprezil a v jeho palac dostavali v roku 1966, kde vlady sa ujali ini. Prezident Ngo Dinh Diem vladol najdlhsie a po nom to zvladli za samostaneho Juzneho Vietnamu len traja dalsi. Posledni len chvilku. Jeden 7 dni a druhy 30 hodin stihol, kym 30. aprila 1975 zaviala vlajka Viet Congu nad prezidentskym palacom. Teraz je z neho najnavstevovanejsi palac v celom Saigone. Krasny obraz doby (nie esteticky, skor vypovedny) s novym nazvom Palac reunifikacie. Pre nas symbolicky nastala unifikacia so skupinou Saigon Angkor Pattaya prave tu. Spolocne foto a pokracujeme prehliadkou niekolkokrat premenovavaneho (to je vzdy v ramci balicka zmien rezimu samozrejmostou) muzea. Najprv Dom vystavujuci vojnove zlociny americkeho imperializmu a vietnamskej babkovej vlady (september 1975), Muzeum americkych vojnovych zlocinov, Muzeum vojnovych zlocinov, az po liberalizacii Vietnamu a zlepseniu vztahov s USA sa dopracovali k sucasnemu nazvu Muzeum vojnovych obeti (1993). Silny zazitok a vystraha pre kazdeho, komu vojnove tazenie pripada v modernej dobe ako spravne riesenie. Zastavte sa na polhodinku na stvrtom poschodi tejto institucie a prehodnotite svoj nazor na vec. Den sme zakoncili veselo v restauracii Hoa Vien, za doprovodu ceskych ludovych piesni. Dalsi den Cu Chi tunely - opat marketingovo zvladnuta atrakcia Prechadzka lesom a ukazka obrannej taktiky vietnamskych partizanov v zakopovych tuneloch. 200 kilometrov podzemnych zasobovacich, spojovacich a ubytovacich chodieb a priestorov o ktorych vyzname spojenecke vojska zvazku USA, Australie, Juznej Korey a Juzneho Vietnamu nemali potuchy az do sameho konca viac nez 20 rokov trvajuceho konfliktu. Za zvukov stale znejucich vystrelov z M16, M60, ci AK47 sme pocas podrobnej prehliadky ukoncili temu vojny vo Vietname a zopar vystrelov sme pridali aj my. Socializmus zvitazil, avsak vecerny (ani denny napokon) Saigon o tom nevypoveda. Ehm, vlastne akurat nazov mesta. Na vecnu pamiatku strycka Ho, ho po pade Siagonu umne premenovali na Ho Ci Minovo mesto. Opustili sme Vietnam a vyrazii do sladkej Kambodze.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Vietnam

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu