Nobelova cena za mier Prečo sa udeľuje v Nórsku

Nobelova cena za mier je jednou z piatich Nobelových cien (spolu s fyzikou, chémiou, literatúrou a medicínou), ktorá je udeľovaná osobe alebo organizácii, ktorá „vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či organizovanie a propagáciu mierových kongresov“. Je jedinou Nobelovou cenou, ktorú neudeľuje švédska organizácia, ale nórsky Nobelov výbor, ktorý vymenúva nórsky parlament.
 
Nobel počas svojho života napísal hneď niekoľko testamentov. Ten posledný viac než rok pred smrťou podpísal vo Švédsko-nórskom klube v Paríži 27. novembra 1895. Jeho súčasníkov šokovalo Nobelovo rozhodnutie použiť svoj nemalý majetok na vytvorenie série cien pre tých, ktorí najväčšmi prospievajú ľudstvu. Nobel odkázal 94 % svojich celkových aktív, (dnešných približne 150 miliónov eur) na udelenie piatich Nobelových cien. Trvalo päť rokov, kým sa jeho vôľa naplnili. Nobelov odkaz spravuje Nobelova nadácia. Aktuálna hodnota účtu je približne 630 miliónov eur.
 
Prvým držiteľom Nobelovej ceny sa v roku 1901 stal francúzsky pacifista Frédéric Passy a zakladateľ Červeného kríža Jean Henri Dunant.
 
Zaujímavý je fakt, že na Nobelovu cenu bol sedemnásťkrát nominovaný prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk, cenu však nezískal. Kto sa do akej miery zaslúžil o mier vo svete, zostáva často otázkou pohľadu. Aj preto sa o laureátoch ceny často vášnivo diskutuje. V roku 1994 tak časť svetovej verejnostireagovala negatívne na ocenenie Jásira Arafata, vtedy dokonca odstúpila tretina členov výboru, ktorý ceny udeľuje. Negatívne reakcie zaznamenal aj v roku 1973 americký poradca pre národnú bezpečnosť Henry Kissinger či v nedávnejšej minulosti v roku 2009 Barack Obama.

Držiteľ ceny je ohlásený vždy začiatkom októbra, samotné udelenie ceny sa koná na deň úmrtia Alfreda Nobela, teda 10. decembra v radnici mesta Oslo. Okrem medaily a veľkej slávy získava držiteľ aj finančnú odmenu vo výške cca milióna eur.

Alfred Nobel bol Švéd, ale chcel si uctiť nórskych bratov, ktorí v tom čase (do roku 1905) žili so Švédskom v jednom štáte. Preto udeľovanie jednej z cien venoval práve Oslo. 

Dnes sa udeľuje v radnici mesta, postavenej v rokoch 1931 až 1950. Radnica sa tvárou obracia k moru, do zálivu Pipervika. Je postavená z červených tehál, má dve veže, vysoké 63 a 66 metrov, v nich pravidelne zvoní 49 zvonov. Jej navrhovatelia sa pri stavbe inšpirovali najmä kodanskou radnicou, ktorá je tiež postavená z tehál.