Nórsky školský a zdravotný systém Kde študujú nórski lekári?

Nórsky školský systém patrí k tým s najlepšími výsledkami v Škandinávii a v porovnaní s ostatným škandinávskymi krajinami Nóri dosahujú najlepšie výsledky na medzinárodnom poli.

Celý systém je postavený na tom istom princípe ako celá nórska spoločnosť, to znamená na princípe rovnosti a rovnakého prístupu k vzdelaniu bez ohľadu na pôvod človeka a bez ohľadu na jeho sociálne možnosti.

Začína sa to už v škôlke, ktorá je dostupná pre nórske deti od prvého roka dieťaťa, kde štát stanovil, že maximálny mesačný poplatok za škôlku je približne 300 eur, čo je vzhľadom na priemerné nórske platy položka, ktorú si môže dovoliť naozaj každý.

Zároveň platí, že ak má rodina ročný príjem menší než 60 000 eur, dieťa má nárok na až dvadsať hodín, to znamená štyri hodiny denne zadarmo škôlky (20 hodín týždenne). Za tie rodičia neplatia a doplácajú len ten zvyšok, čím majú na polovicu znížený mesačný poplatok. Aj strava je dotovaná štátom a mesačne stojí rodiča 20 eur na dieťa. K škôlkam má tak prístup naozaj každý, čo v prípade záujmu umožňuje rodičom vrátiť sa čím skôr do práce. A ženy tak nevypadávajú z pracovného procesu.

Nórska spoločnosť myslí aj na detí menšín, ktorých je hlavne v Oslo, ale v celom Nórsku, požehnane. A materské škôlky sú dostupné v princípe vo všetkých jazykoch akejkoľvek národnosti či menšiny, ktorá do Nórska príde. Štát kladie mimoriadny dôraz na integráciu týchto detí, vynakladá veľké peniaze na to, aby chodili do škôlok, kde je podporovaná ich dvojitá identita. V Oslo sa to darí u viac než 90% detí prisťahovalcov, čo výrazne zvyšuje priestor pre ich integráciu.

V roku, keď dieťa dovŕši šesť rokov, nastupuje do základnej školy, ktorá je v Nórsku, samozrejme, povinná. Povinná školská dochádzka trvá desať rokov, teda do šestnásteho roku života, pričom dá sa povedať, že týchto desať rokov je rozdelených na prvých sedem rokov a následné tri, kde už sa veľký človek pripravuje konkrétnejšie na svoj profesionálny život. Deti sa od prvej triedy učia po anglicky, práve v siedmom ročníku si vyberajú druhý jazyk.

Po ukončení povinnej školskej dochádzky nasleduje trojročná príprava či už na odborné vzdelanie alebo na univerzitu. A potom štúdium na univerzite, ktoré spravidla trvá päť rokov. Prístup k univerzitnému vzdelaniu je opäť v Nórsku riešený mimoriadne otvorene voči ľuďom z nižších sociálnych vrstiev, a tak každý študent bez ohľadu na príjem rodičov má nárok na štipendium resp. štátnu pôžičku vo výške 1 200 eur mesačne, čo bez problémov pokrýva potreby študenta na to, aby mohol bývať sám, aby mal na jedlo a mohol normálne fungovať, pričom jediné, čo študent musí pre získanie tejto študentskej pôžičky spraviť, je študovať, robiť skúšky a jednoducho plniť svoje študentské povinnosti.

Zaujímavé je, že táto študentská pôžička sa zo 40 % zmení na štipendium v prípade, že človek dokončí školu, to znamená absolventi škôl túto pôžičku splácajú iba zo 60 % a ani vtedy ju nemusia splácať za predpokladu, že si nenájdu po skončení školy prácu. Štát tak do určitej miery garantuje nórskym študentom, že ich štúdium bude mať zmysel a štát im prácu v krajine nájde. Keď dokončia školu a zostanú bez práce, nemusia ju začať splácať a splácajú ju až vo chvíli, keď si prácu nájdu.

Aj tu zároveň platí, že študentská pôžička je za minimálny úrok a v priemere sa dá povedať, že ľuďom, ktorí vyštudovali na vysokej škole, sa v Nórsku zvýšia dane na časť pracovného života približne o jedno percento. Vďaka tomu patrí Nórsko k najvzdelanejším krajinám sveta. Aj vďaka tomu tu veľmi dobre prebieha integrácia mnohopočetných menšín, či už národnostných alebo náboženských, ktoré do Norska prichádzajú. Aj vďaka tomu Nórsko zostáva veľmi dobrou krajinou na žitie.

Aj štátny zdravotný systém je v Nórsku na špičkovej úrovni. Deti do šestnásť rokov, dôchodcovia, tehotné a matky malých detí majú všetko zadarmo. Ostatní si musia priplácať drobné za ošetrenie u lekára, ale keď dosiahnu ročný limit, približne 240 eur, viac už neplatia. Netýka sa to, samozrejme, zubárov, ale bežných ošetrení.

Zaujímavé je, že aj Nórsko má nedostatok lekárov aj zdravotných sestier. Prichádzajú sem dlhodobo lekári a zdravotné sestry zo Švédska – za lepšími podmienkami a platom. Keďže švédčina a nórčina sú podobné jazyky, tak si bez problémov rozumejú. Nórsky štát zároveň aktívne podporuje štúdium svojich mladých ľudí v zahraničí, aj preto v Martine dnes študuje veľmi veľa nórskych študentov medicíny. Najpopulárnejšie zostáva pre Nórov Poľsko, hneď za ním však nasleduje trojica Maďarsko, Slovensko a Dánsko. Asi 45 % nórskych lekárov má diplom z nenórskej univerzity.