Novodobý div sveta: Petra

Ani sa nám nechce veriť, že sme len včera pristáli v Hašemitskom kráľovstve, teda v Jordánsku ako sa krajina volá podľa starobylej dynastie, ktorá krajine dnes vládne v podobe moderného arabského monarchu Abdulláha II. Jeho portréty spoločne s portrétmi jeho otca a korunného princa si nás premerali ešte na letisku a už aj sme uháňali na juh do starobylej krajiny Edom, kde sa nachádza v údolí jedna z najpozoruhodnejších a najkrajších pamiatok celého Blízkeho Východu. Petra! Do Mojžišovho údolia alebo teda do Wadi Musa ako znie jeho arabský preklad sme prišli takmer so západom slnka, ktorý tu domáci túžobne očakávali už niekoľko hodín. Sme v arabskom svete a práve teraz tu prebieha posvätný mesiac Ramadán a všetci sa tešia na západ slnka, aby mohli prerušiť celodenný pôst a mohli sa ponoriť do prestretého stola. Ani naša skupinka nezaháľala a hneď prvý večer sme ochutnávali špeciality tradičnej jordánskej či beduínskej kuchyne. Máme za sebou už vynikajúci mansaf z jahňacieho mäsa, maklabeh z mäsa kuracieho doplneného o dusenú zeleninu, no dostali nás predjedlá v podobe perfektného humusu, či šalátov tabouleh a baba ganúš. Začať cestu gastronomickými zážitkami nie je vôbec zlé. Dnešný deň je jeden z tých na ktorý sa nezabúda. Ráno sme sa vydali do sveta starobylého mesta Petra. Predstavuje orientálnu rozprávku, ktorá neprestáva fascinovať už niekoľko generácii. Nabatejci tu medzi kopcami ukryli úžasné miesto kadiaľ prúdil obchod z Arabského polostrova, Egyptu, Mezopotámie či dokonca z ďalekého Ríma. Skutočné obchodné centrum a pritom stále zahalené rúškom tajomstva. Kráčame a okolo nás sa mihnú prvé nabatejské hrobky, vyhĺbené jaskyne, prví Beduíni a každým krokom odkrývame viac a viac z fascinujúcej histórie Nabatejcov. Kráčame úzkym Siqom a prejsť ho po vlastných je skutočným zážitkom. Všetko je iné ako na obrázkoch. Krajšie, farebnejšie, živšie a človek je rád, že sa tu ocitol. Už len krok, dva a odrazu sa na konci úzkej štrbiny poodokryje azda najznámejší obrázok celej krajiny. Prvý pohľad na slávnu Pokladnicu, ktorá pokladnicou nikdy nebola je ten, čo sa vryje do pamäti. Pri Pokladnici šok. Žiadne davy turistov, žiadne skupiny, len my, hŕstka Beduínov čakajúcich pri svojich ťavách a necelý tucet turistov. Cez leto nie je sezóna, do toho sa nám primiešal Ramadán, no tých niekoľko stupňov naviac skutočne stojí za to, aby sme tu boli sami. Nikdy predtým som nezažil takto málo ľudí v Petre a doslova sme si tento pocit vychutnávali. Posedeli sme si na beduínskom čaji s mätou, káve či pomarančovom džúse a vyšliapali niekoľko schodov až hore ku Kráľovským hrobkám, aby sme odtiaľ nasávali pohľady na centrum celej Petry. Ľudia sú prekvapení aká je Petra obrovská a koľko tu toho je a sme z nej doslova nadšení. Väčšia časť skupiny sa vybrala zdolať 800 schodov ku kláštoru Ed Deir, niektorí sme vyliezli na obetisko. Predstavte si, že kráčate prázdnou krajinou, pofukuje vetrík, sem tam počuť trepot vtáčích krídel a všade je krásne ticho. Kvapky potu sa premiešavajú s prachom a pieskom Petry a človek má na perách úsmev, lebo sa tu ocitol. Je úplne jedno koľký krát tu človek je, pretože ak má v sebe čo i len kvapku dobrodružnej krvi, toho si Petra k sebe pripúta. Petra to je láska na celý život! Zajtra nás čaká púšť Wadi Rum a kúpanie s v Mŕtvom mori. To bude zase zážitkov.