Maroko

O sultánovi Moulayovi Ismailovi Ibn Sharifovi

Hovorí sa ňom ako o jednom z najkontroverznejších postáv v histórii Maroka. Moulay Ismail Ibn Sharif často spomínaný či už v súvislosti s honosnými stavbami postavenými počas jeho vlády, alebo pre jeho krutú tyraniu. Napriek tomu všetci súhlasia, že bol jedným z najdôležitejších vládcov v histórii Maroka. Ismail nastúpil na trón vo veku 27 rokov a ustanovil Meknes ako hlavné mesto kráľovstva. Bol členom dynastie Sharif, ktorá tvrdila, že sú potomkami proroka Mohameda, zakladateľa islamu. Ismail použil túto skutočnosť na ospravedlnenie svojich činov, či už krutých alebo nie. Jeho poddaní sa v jeho prítomnosti hlboko klonili a nesmeli sa mu pozrieť do očí.

Vláda

Moulay Ismail sa počas svojej vlády zúčastnil mnohých vojenských kampaní, aby rozšíril svoje územie a ochránil Maroko pred cudzími hrozbami. Svoju vládu sa snažil zabezpečiť aj potláčaním rebélií a pozície. Jeho vláda bola poznačená kombináciou autoritárstva a centralizácie moci. Často je spomínaná pre jeho brutalitu a tvrdé zaobchádzanie s protivníkmi, ako aj pre rozsiahle využívanie otrokov v stavebných projektoch. Vládnutie Moulaya Ismaila zanechalo trvalý vplyv na históriu Maroka a jeho architektonické a vojenské úspechy sú dodnes v pamäti národa. Ismail nebol podľa všetkého veľmi milý muž. Odhaduje sa, že v rukách sultána zomrelo viac ako 30 000 ľudí, často bezdôvodne. Bol dobre známy tým, že zabíjal ľudí počas záchvatov zúrivosti. Nenazývali ho „krvilačným“ pre nič za nič.

Ismail vytvoril impozantnú Čiernu gardu, ktorú tvorili otrockí bojovníci získaní zo subsaharskej Afriky. Čierna garda, považovaná za lojálnu, keďže už nemala žiadnu kmeňovú príslušnosť, tvorila Ismailových osobných strážcov a služobníkov. Do konca vlády vytvoril Ismail silnú armádu s viac ako 150 000 mužmi. Títo muži mali rodiny a žili vo vlastných komunitách, ale v podstate patrili Ismailovi. Chlapci boli vychovaní, aby slúžili v armáde, čo pomohlo Ismailovi udržať si postavenie a dobyť celé Maroko a aj mnoho európskych kráľovstiev. Čierna garda existuje dodnes, hoci jej názov sa zmenil na Marocká kráľovská garda, potom, čo krajina v roku 1956 získala nezávislosť.

Habs Qara (väzenie kresťanských otrokov) bolo veľké podzemné väzenie pod mestom Meknes. V čase najväčšieho rozkvetu držalo odhadom 60 000 väzňov, z ktorých 40 000 boli kresťanskí námorníci, zajatí na mori barbarskými pirátmi. Kresťania boli cez deň využívaní ako otroci na prácu pri stavbe mesta a večer boli pripútaní k múrom väznice a nútení spať postojačky. Fámy o existencii tajných tunelov vedúcich z kráľovského paláca do väzenia pretrvávajú aj napriek nedostatku dôkazov.

Ismail velil Maroku v rovnakom čase, keď vo Francúzsku vládol Kráľ Slnko. Ismail a Ľudovít XIV. boli blízki spojenci. V roku 1682 poslal Ismail Mohammeda Tenima, guvernéra Tétouanu, aby bol jeho veľvyslancom vo Francúzsku, aby podpísal zmluvu o priateľstve a vyjednal prepustenie marockých zajatcov. Francúzsky barokový maliar Charles Antoine Coypel zobrazil návštevu marockého veľvyslanca na svojom obraze s názvom Mohammed Tenim, Ambassadeur du Maroc à la Comédie Italienne. Ismail poslal svojho veľvyslanca s návrhom na sobáš Márii Anne de Bourbon, najstaršej legitímnej dcére kráľa a jeho milenky Louise de La Vallière, ale tá odmietla. Našťastie to neviedlo k medzinárodnému incidentu.

Stavebné projekty

Známy je najmä svojimi ambicióznymi stavebnými projektami. Pripisuje sa mu výstavba mnohých palácov, pevností a sýpok. Jedným z jeho najznámejších architektonických počinov je výstavba cisárskeho mesta Meknes, ktoré je v súčasnosti súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Počas svojej 55-ročnej vlády sa podarilo Ismailovi vytvoriť veľkolepé a obrovské architektonické stavby. Jeho palác postavili výlučne európski otroci, ktorým pomáhali skupiny miestnych trestancov. Palác mal obvod skoro 4,5 kilometra a jeho steny boli hrubé 7,6 metra. Hneď ako dokončil jeden projekt, začal s ďalším. Ak sa mu niečo nepáčilo, prikázal aby to zbúrali a začal stavať niečo nové.

Potomkovia a ženy

Moulay Ismail mal veľa synov a jeho potomkovia naďalej vládli Maroku pod dynastiou Alaouitov. Jeho dlhá vláda a stabilita, ktorú priniesol Maroku, pomohli vytvoriť dominanciu dynastie v krajine. Podľa Guinessovej knihy rekordov splodil 888 detí – najvyšší počet potomkov v histórii, ktorý možno overiť. Tvrdo chránil svoje štyri manželky a 500 konkubín.

Pri svojich dobyvačných vojnách, ak sa niektorý kmeň vzdal Moulayovi Ismailovi, vodca bol nútený ponúknuť svoju najkrajšiu dcéru sultánovi ako dar. So ženami sa zaobchádzalo ako s Ismailovými obľúbenými hračkami. Každej konkubíne bol udelený osobný eunuch, vykastrovaný mužský otrok a odaliska (otrokyňa) alebo ženská spoločnica.

Muži, ktorí sa čo i len pozreli na jednu z jeho manželiek alebo konkubín, boli potrestaní smrťou. Hovorí sa, že muži, ktorí sa stretli so sultánovými ženami, ležali tvárou k zemi, aby sa vyhli akémukoľvek obvineniu, že sa na ne pozreli. Ak bol niekto z Ismailovho háremu podozrivý z cudzoložstva, bol prísne potrestaný alebo usmrtený. Ženy buď uškrtil sám sultán, alebo im odrezali prsia či vytrhli zuby.

Ismailova obľúbená manželka a kráľovná paláca bola černoška, ktorá bola kedysi konkubína. Volala sa Lalla Aisha Mubarka alebo Zaydana (meno, ktoré získala po pôrode sultánovho prvého syna Zaydana). Ovládala Ismaila a vymyslela plán na zosadenie jeho obľúbeného syna Mohammeda al-Alima. Presvedčila Ismaila, že má v úmysle vyhlásiť sa za sultána Maroka. Za trest nechal Ismail bez milosti amputovať synovi ľavú ruku a pravú nohu, vraj za to, že sa proti nemu údajne vzbúril. Takto chcel poukázať na to, že každá neposlušnosť znamená prísny trest alebo smrť. Nie je prekvapujúce, že Al-Alim zomrel na stratu krvi.

Zhrnutie

Moulay Ismail vládol Maroku v rokoch 1672 až 1727, čím sa jeho vláda stala jednou z najdlhších v marockej histórii. Bol členom dynastie Alaouitov, ktorá dodnes vládne Maroku. Veľkú časť svojej vlády strávil upevňovaním svojej moci a centralizáciou marockého štátu. Posilnil vládu, reorganizoval a vybudoval silnú stálu armádu. Za jeho vlády zažilo Maroko obdobie stability a relatívnej prosperity. Podporil obchod, posilnil marocké námorníctvo a umožnil rast viacerých marockých miest, o čom sa môžete presvedčiť na vlastné oči s nami na BUBO zájazde do Maroka. Ak vás táto africká krajina zaujíma, prečítajte si naše blogy o Maroku.