Cédrové lesy Veľká noc v piesku a cédrových lesoch

Medzi Saharou a Fezom leží vzácny cédrový les, kde dodnes stretnete makaky. Lovíme zážitky a tak si takýto nemôžeme nechať ujsť! Zvuk muezzína sa rozlieva údolím a my máme za sebou ďalší krásny deň. Včerajší Veľký Piatok bol nezvyklý. Bol zasypaný miliónmi zrniek saharského piesku. Celý sme ho strávili v náručí krásnej Sahary, medzi jej unikátnymi pieskovými dunami. Veľkú noc tu v Maroku neoslavujú, takmer nepoznajú, no predsa len bola v okolí sviatočná atmosféra, pretože Moslimovia sa tešili zo svojho piatku a tak sa večer vybrali do ulíc Erfoudu. My sme si ráno posadali na pieskové duny a čakali na východ slnka. Tieto pohľady človeka nikdy neomrzia, nezáleží na tom koľko krát ich videl. Dnešná sobota patrila medzi zaujímavé, pretože sme pretínali toľko krásnych oblastí, akoby Maroko nebola jedinou krajinou. Ráno sme sa rozbehli prašnou hamadou, kamenistou púšťou plnou štrku, kamienkov a prachu. Tá nás doviedla cez palmové hájiky, oázy a palmérie až k riečke Ziz. Nádherné panorámy naplnené palmami. Toto Maroko vie! Stretli sme sa aj s Hasanom, chlapíkom z neďalekej dedinky, ktorý sem na vyhliadku príde každý jeden deň na svojej motorke, ktorú naplní škatuľkami s chutnými datlami. Región Tafilat je datlovým regiónom Maroka a vypestuje sa ich tu najviac v krajine. Maroko sa stále síce nechytá na Irak, kde sa ročne vyprodukuje 7 miliónov ton tejto sladkej dobroty. Aj napriek tomu je Maroko datlovou krajinou a miestne „kráľovské datle“ patria medzi najlepšie na svete. Zajtra si ich v židovskej štvrti Mellah u Mohameda nakúpime ako minule. Hasan vyrastal tu na brehu rieky Ziz a datle jedáva odkedy si pamätá. Ako malí ich s bratmi dostávali od mamy a teraz ich on dáva svojim deťom. Vždy keď je Ramadán a zapadne slnko, iftar, teda spoločnú večeru začínajú datlami a mliekom, ako to robili ich predkovia starej Arábie. „Dve? Vezmi tri, uvidíš, že nebudeš ľutovať“ smeje sa a ja viem, že má pravdu. Zjednáme cenu a batoh je plnší o tri škatule datlí. Nielen u mňa, ale u väčšiny skupinky a tak sa máte doma na čo tešiť. S ústami, kde ešte doznieva chuť datlí kráčame starým francúzskym legionárskym tunelom s výhľadom na „Marocké Colorado“. Sme ešte v Maroku? Veď to vyzerá tak odlišne od zaužívaných predstáv. My v BUBO vám Maroko ukážeme v mnohých farbách. Maroko si človek predstavuje ako piesok, nehostinnú krajinu, no keď sem prídete, padnete na zadok z toho aká je tá krajina rozdielna. Na obed sme si vychutnali tradičného pstruha z bystrín stredného Atlasu. Dokonalá chuť a okrem neho sme mali aj hovädzí Tadžin na slivkách. Za tie roky vieme, kde ho robia najlepší! V strednom Atlase sme pomedzi cédre pohľadali makaky. Cédre? Makaky? Čo? Presne tak, ďalšie dokonalé prekvapenie, ktoré Maroko sype z rukáva. Po mätovom čaji, kávičke a zákusku v Ifrane sme už len prešli pár zvyšných desiatok kilometrov do cieľa. Zajtra nás čaká labyrint. Labyrint menom Fez.