Kathmandu mozes navstivit aj stokrat, ale vzdy tu najdes nieco co milujes a mas rad. Ked sem prvykrat vojdes tak pri ceste z letiska si kladies tu otrepanu otazku co tu pre boha robim. Nikde sa nam nevracaju klienti tak ako do Nepalu ci do Indie. Mozes pocut pozitivne ci negativne spravy, ale ludia sa sem vracaju s radostou. Ako napriklad nasi klienti. Z 8 clennejskupiny tu bolo uz 6 a nedaju na tento svet dopustit. Mozno je to dane, ze tie zazitky su neregulovane, vzdy su nove a musis mat oci otvorene stale, lebo aj ked si zazil nieco co mas pocit, ze ti bude zavidiet kazdy, do minuty to nieco prebije. Chramy ostavaju tie iste, ulice tie iste, ale ten ruch, to trubenie, jedlo, zazitky... Keby sa spojil Jakubisko s Felinnim tak farebny a genialny film by spolu nevymysleli. Tu mozes nechat pustenu kameru a mas celovecerny film. Kazdy zaber na fotaku je neuveritelny a mas pocit, ze len ty si to zachytil. Tri dni v hlavnom meste jemne prebili predchadzajuce zazitky. Himalaje, potulujuce kravy, mnozstvo opic, genialne bary, kde pocujes skvelu hudbu od Led Zeppelin po Deep Purple, drevene chramy vystrihnute z rozpravky a do toho ten ruch a vonu. Ziva bohyna Kumari, kralovsky palac s decentnou architekturou 70 rokov, bozske mesto Baktapur - len si to hod do googla a uvidis co nikde neuvidis. Proste ina galaxia a to opat otrepane Incredible...