Panamericana

Počas nášho zájazdu v Peru sa hneď prvý deň presúvame popri tichomorskom pobreží po slávnej Panamericane, ktorú nasledujeme aj niekoľko ďalších dní. Konkrétne v Peru je táto cesta zážitok sám o sebe. Vidíme množstvo nákladných áut, ktoré vezú zemiaky, banány a iné poľnohospodárske produkty, či možno minerály, na ktoré je Peru bohaté. Prechádzame púštnym prostredím, veľakrát sa pod nami vyskytne útes s nádhernými výhľadmi na oceán. Vďaka našim skúseným šoférom sa ale niet čoho báť.

Panamerická diaľnica je sieť ciest, ktorá sa tiahne naprieč Amerikou a meria približne 30 000 kilometrov. Je dokonca zapísaná aj v Guinnessovej knihe rekordov ako najdlhšia „motorizovaná cesta” na svete. Tiahne sa od Prudhoe Bay na Aljaške v Severnej Amerike až po najjužnejšie časti Južnej Ameriky. Nárokovaných je totižto niekoľko južných koncových bodov diaľnice vrátane miest Puerto Montt a Quellón v Čile alebo aj Ushuaia v Argentíne. V Južnej Amerike Panamericana spája takmer všetky tichomorské pobrežné krajiny. Mesto Puerto Montt sa nachádza približne len v 2/3 Chile, pretože juh tejto nádhernej krajiny tvoria fjordy a pohoria, kde je nemožné pokračovať s cestou a dá sa tam plaviť iba loďou. Aby panamerická diaľnica pokračovala čo najviac cez Ameriku, je návrh cesty, ktorá vedie zo Santiaga de Chile do Buenos Aires a následne na juh do najjužnejšieho mesta na svete, Ushuaia.    

Jediné prerušenie, približne 106 km dlhé, je tzv. Dariénska priepasť na hranici medzi Kolumbiou a Panamou. Toto miesto patrí medzi najdaždivejšie oblasti našej planéty a postaviť cestu cez takýto hustý dažďový prales by bolo veľmi náročné. Taktiež Panama aj Kolumbia, ako aj ochrancovia životného prostredia, sú proti výstavbe diaľnice cez priepasť Darién, ktorá oddeľuje oba kontinenty. Ak by chcel predsa len niekto prejsť celú Panamericanu, musel by absolvovať nebezpečnú a náročnú minimálne štvordňovú túru cez túto priepasť.

Panamerická diaľnica prechádza mnohými rôznymi klimatickými a ekologickými typmi - od hustej džungle po vyprahnuté púšte a neúrodnú tundru. Niektoré oblasti sú plne priechodné len počas obdobia sucha. V niektorých krajinách je Panamerická diaľnica nádherná viacprúdová cesta, inde je viac dobrodružného charakteru.  

Koncepcia diaľnice

Myšlienka, že by mohlo a malo existovať medziamerické spojenie, ktoré by spájalo krajiny Severnej, Strednej a Južnej Ameriky, pochádza zo Spojených štátov.

Dokonca, koncept pozemnej cesty z jedného cípu Ameriky na druhý bol pôvodne navrhnutý ako železnica. V roku 1884 prijal Kongres USA zákon s plánom vybudovať medziamerický železničný systém, o ktorom sa diskutovalo na prvej panamerickej konferencii v roku 1889; s výstavbou sa však nikdy nezačalo. Kanada totiž v tej dobe stavala Canadian Pacific Railway, železnicu, ktorá spája Pacifik s Atlantikom. Tak padol aj nápad spojiť týmto spôsobom juh so severom. Po získaní nezávislosti Panamy v roku 1903, keď sa začali práce na výstavbe prieplavu, sa od tejto koncepcie upustilo.

Koncepcia výstavby diaľnice namiesto železnice sa objavila v roku 1923, po tom, čo automobil a iné vozidlá začali nahrádzať železnicu na prepravu osôb aj tovaru. Prvá konferencia týkajúca sa výstavby diaľnice sa uskutočnila 5. októbra 1925.

Nakoniec sa 29. júla 1937, v posledných rokoch veľkej hospodárskej krízy, Argentína, Bolívia, Čile, Kolumbia, Kostarika, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Peru, Kanada a Spojené štáty podpísali Dohovor o panamerickej diaľnici, v ktorom sa dohodli, že dosiahnu rýchlu výstavbu všetkými primeranými prostriedkami.

Výstavba

Diaľnica bola vybudovaná v niekoľkých etapách. Prvou bola diaľnica z Lareda v Texase do Mexico city, krátko potom, ako sa dalo prejsť cez Spojené štáty po spevnenej ceste. Druhou etapou bola medziamerická diaľnica do Panama City. Zbor americkej armády začal v roku 1941 budovať diaľnicu aj kvôli obave o stratu prístupu k Panamskému prieplavu vo vojnovej situácii. Predtým neexistovali žiadne cesty a obchod medzi väčšinou stredoamerických krajín bol malý.

Dokonca tu bol aj kubánsky návrh, na ktorý sa dnes už zabudlo, pretože sa nezrealizoval. Mal sa vytvoriť "circuito del Caribe" (Karibský okruh), kedy by diaľnicu rozšírili do Puerto Juárez v Mexiku (Cancún) a odtiaľ trajektom do Pinar del Río na Kube, odtiaľ po ceste do Havany a opäť trajektom do Key West na Floride a na zámorskú diaľnicu. Zhoršenie vzťahov medzi Kubou a USA po kubánskej revolúcii v roku 1959 ukončilo rozhovory o tomto projekte.

Zaujímavosťou je, že hoci myšlienka panamerickej diaľnice vznikla v USA, žiadna trasa v Spojených štátoch (okrem Aljašky) nebola značená ako Panamericana. Rovnako je to aj v Kanade. V Latinskej Amerike sa ale bežne stretneme s označením Panamerická diaľnica (Vía Panam alebo Vía Panamericana).