Po stopách Vietkongu

Viete, čo znamená skratka Vietcong? Koho volali Američania „Charlie“? Ako chutí tapiok a ako dokázali partizáni prežiť dlhé mesiace či dokonca roky v tesnej blízkosti nepriateľských vojsk? My už všetky tieto veci ovládame, pretože dnešné doobedie sme strávili v nesmierne zaujímavom komplexe zvaný Cu Chi. Ak sa povie Cu Chi, tí ktorí niečo tušia o vietnamskej vojne hneď vedia, že ide o komplex geniálnych tunelov ukrytých pod zemou. Geniálnych pre to, lebo mali niekoľko poschodí, mali tu svoje nemocnice, kuchyne, domy, dômyselný systém klimatizácie, pasce a pochovaní niekoľko metrov pod zemou tu dokázali prežiť nálety amerických lietadiel a bombardovanie. Na tomto mieste človek rýchlo pochopí húževnatosť s akou sa Vietkong pustil do vojny s juhom a čo všetko bol schopný vymyslieť preto, aby prežil. Niektorí z nás si vliezli do tajného otvoru v ktorom sa dokázali vojaci skrývať a hoci bol nepriateľ meter od nich, ani len netušil že sa kedykoľvek môže poklop otvoriť a z neho dýchne smrť. Na vlastné oči sme sa presvedčili ako vyzerajú pasce plné neskutočne ostrých hrotov a už vieme z čoho si vojaci vyrábali svoje sandále. Vyskúšali sme si aj to ako sa dalo fungovať v podzemných tuneloch a po 10 metroch mal človek dosť. Ako tu dokázali vydržať tak dlho? Na záver sme si pochutnali na typickom „Vietkong menu“ s čerstvým tapiokom a pohárikmi čaju. Vojna vo Vietname bol doteraz len pojem, ale tu sme sa jej mohli dotknúť a aspoň na chvíľku sa preniesť v čase a pochopiť z nej o čosi viac. Nazad v Saigone sme sa stratili v komnatách niekdajšieho prezidentského paláca. Dodnes stojí tank s číslom 843 v záhrade ako spomienka na to, že prerazil bránu prezidentského paláca 30.apríla 1975 a tým pádom sa ukončila vojna a o pár mesiacov na to sa Vietnam dokázal zjednotiť. Nesmierne významná udalosť sa dodnes spomína v každej knihe o histórii novodobého Vietnamu. Prešli sme sa prezidentovými pracovňami, kinom, herňou, vyliezli na strechu a napokon sa stratili v bunkri, kde bolo svojho času veliteľstvo. V múzeu vietnamskej vojny sme si prezreli hrôzostrašné fotografie. Chemické útoky, Agent Orange, napalm. Človek si myslel, že to už Američania nikdy nebudú opakovať. Ticho a pokoj sme si naopak vychutnali v budove starej pošty a v krásnej francúzskej katedrále. Rozpŕchli sme sa po Saigone, tržnice, uličky, kaviarničky a míňame posledné desaťtisíce dongov, ktoré nám ešte zostali. Večer zbehneme na najrušnejšiu ulicu mesta, ktorú niekedy prezývajú „saigonský Khao San“. Dáme posledného oroseného Saigona a zajtra na nás čaká Kambodža.