Chamília Pod zlatými dunami

Chamília patrí k najzaujímavejším púštnym miestam marockej Sahary. Je naplnené krásnou hudbou, exotikou, africkým nábojom a podľahnete mu. Kráľovstvo zlatého piesku. Aj takto by sa dal opísať náš dnešný deň v Maroku. Už včera sme sa dostali do mesta Erfoud, brány do Sahary, no nechali sme si ju na dnes, aby sme si ju mohli naplno vychutnať. Začíname skoro ráno ešte za tmy, aby sme sa do púštej oblasti Merzouga dostali pred východom slnka. Naše autá 4x4 to bravúrne zvládli aj po kamenistej hamade a tak pred pol siedmou nasadáme na púštne koráby a vyberáme sa do piesočnej púšte na vysoké duny. Ísť na ťave už dnes nie je ničím výnimočným, ale ísť na ťave v absolútnej tme ponorení do neskutočného ticha, kedy doslova počuť ako sa vietor hrá s pieskovými zrnkami, to už je niečo iné. Na chvíľku sme sa tak ponorili do sveta dávnych karaván, ktoré putovali skoro ráno aby sa vyhli najväčším horúčavam. Unikátny zážitok. Telo sa natriasa v rytmických pohyboch ťavy a pod nohami sa sype piesok. Sadneme si na dunu čakajúc na východ slnka, no namiesto toho nám Sahara pripraví niečo nezabudnuteľnejšie. Východov slnka je tu za rok viac než dosť, no nám sa z neba spustili dažďové kvapky. Viete si predstaviť tú unikátnu a absurdnú situáciu ako sedíte na zlatistom piesku na vrchole saharskej duny a padajú na vás dažďové kvapky? My sme to zažili! Púšť sa napokon krásne osvetlila, vyčasilo sa nám a tak sa obrovské duny Erg Chebbi krásne predviedli v príjemnom svetle. Ráno na púšti patrí medzi najkrajšie. Po raňajkách sme sa vydali objavovať púštny svet. Pobehli si po dunách, obdivovali ich rebrovanie, sledovali ako sa cez duny presýpa piesok, no navštívili sme aj nomádsku rodinku v ich jednoduchom príbytku. Stan pozliepaný z ťavej srsti, niekoľko vankúšov, kobercov, kanvica na čaj, pár obitých hrncov, šnúra na prádlo, niekoľko kôz a solárny panel na ktorom si nabíjajú mobilné telefóny. Prelínajú sa tu stáročia medzi stredovekom a modernou dobou. Pri berberskom cintoríne sme sa rozhodli hľadať skameneliny a takmer každý z nás si minimálne jednu odnáša domov. Hľadať a nájsť ich je krajšie ako si ich len tak kúpiť. Tomuto sa povie zážitok. Neobišli sme ani dedinku Chamília v ktorej si človek hneď na prvý pohľad všimne niečo zvláštne. Väčšinu obyvateľov totiž tvoria černosi, potomkovia niekdajších otrokov zo Sudánu. Usadili sme sa do malého hlineného domčeku, dostali pohárik mätového čaju a hudobníci v snehobielych sutanách spustili nádherný spev a hudbu gnaoua, ktorá by nás pri celodennom počúvaní dostala do trnazu. Niektorí z nás si zatancovali do afrických rytmov a posedenie sa premenilo na milý zážitok. Viete ako funguje oáza? My áno. Jednou ukážkovou sme sa prešli a objavili ako sa do nej dostáva voda, akým spôsobom zalievajú políčka aj to čo tu pestujú. Na obed sme si pochutnali na kuracom tajine na citrónoch, granátových jablkách a to ešte pred nami bolo púštne Rissani s hrobkou Mulaja Rašída, zakladateľa dnešnej vládnucej dynastie a ruiny niekdajšej Sijjilmasi, ktorú navštívil aj Ibn Battuta. Ani sa nechce veriť, že toto všetko sme stihli za jeden jediný deň!