Pred nalodenim na atomovy ladoborec

Drevene skandinavske domceky na brehu cistuckeho jazera vystriedala rada na ruskej strane colnice a stovky kilometrov ostnateho drotu. Nie to nie su polovnicke posedy... Pred plotom je radlicou zvlneny pieskovy pas, kde vidiet kazdu stopu + infracerveny alarm a vsade svetla. Tato moderna technika tu nie je zo sovietskych cias, toto je dielo dnesnej doby. Prve " mestecko" na Ruskej strane sa vola Nikel. Priznacne. Citlive zasadenie skandinavskej architektury je ta- tam. Cierne dymiace kominy tovarne sa hrdo vypinaju na kopci a cierne kopy odpadu nicia krajinu. Sok. Hlavne po tych dnoch v Norsku a Finsku, v " kapitalistickej" casti Laponska. Nase auto nas vyvaza na kopec nad fabriku, okolie je zdevastovane, no za fabrikou sa rozklada nekonecna tajga, brezove lesy a jazera. Sneh tu vsak zrejme nie je snehobiely, ako u susedov.  Zastaneme v centre. Rok 1950? Smutne sidlisko, deticky zababusene v lacnych cibskych vetrovkach vrzgaju na hupacke z ktorej sa osuchalo 90% laku. Ludia sa pozeraju do zeme a su nasrati na cely svet. Nastastie je tu magazin, kde su za vykladom naskladane flasticky, desiatky, stovky druhov flasticiek. No co uz druzja. Otkrojime zelezne pancierove dvere ( mame foto) na Sperbanke, vymiename dengi a pokupime ikri ( kaviar) a sampanske z Peterburgu. K tomu konak a ruskyj standart. Hned je nam veselsie. Sme ako Rusi. Je bezne ze devuska podopiera totalne spiteho maladca, ktory ledva prepleta nozickami... Cesta do Murmansku nam potom prebehne rychlo. Zrazu sa pred nami objavi socha zlateho rebionka Aljosu. Ma vyse 35 metrov(!!!) a je to kolos. Pocet obyvatelov Murmansku klesol za poslednych 20 rokov o 200000( dvesto tisic) ale s vyse 300 000 obyvatelmi je to jednoznacne najvacsie mesto za polarnym kruhom. Pre porovnanie, najvacsie " zapolarnokruhovske" mesto na Americkom kontinente ma cca 5000 obyvatelov ( sisimiut lezi v Gronsku). Ked si Rusko cosi povie, tak to dokaze. Svieti slnko,murmancania su z toho v soku, posedavaju v parkoch olizuju marozenohe a popijaju vodku. Matrozy by sa radi pobili, ale fotografovanie ich nakoniec zabavi. Brazdime Prospekt Lenina, fotime sochu Lenina ( pred mesiacom su taku fotil v Hanoi- podla mna to je ten isty odliatok) , nakukavame do preplnenych magazinov, kde he trblietavy tovar nahadzany bez akehokolvek vkusu. No potom veceriame vynikajuceho lososa a soba a pocuvame zivu hudbu klavirnej virtuozky. Hra zasadne ruskych autorov a mohla by hrat cele arkticke leto. Toto je najvyssia uroven. V hotelovom bare ( mame najlepsi hotel mesta) performuje arkticky Vysockij na rastafariansku undergroundovu temu a je silny. Basne a drsny spev. Presne taky je Murmansk. Take je Rusko. ' vies aky je rozdiel medzi zivotom a chujom?" pyta sa Roman v bare Ledokol. " zivot je tvrdsi"