Najkrajšie mesto Škótska

Záver našej škótskej cesty sa nesie v podobe niekoľkých pomyselných čerešničiek na torte. Škótsku nemá len jednu, to nie, je ich tu skutočne viac. Tou najkrajšou a najjagavejšou je bez akýchkoľvek pochýb Edinburgh. Edinbra, ako povedia domáci Vás za pár minút dokáže presvedčiť, že ste sa ocitli v najkrajšom meste Európy. Krása sa nedá merať a hoci nemá staroveké pamiatky Ríma, lenivú pohodu Lisabonu či paláce Petrohradu, Edinburgh v sebe dokonale drží stredovekú dušu mesta, kde sa tvorili dejiny. Naozaj stačí pár pohľadov na staré mesto, pár nádychov atmosféry či jedno posedenie v pube a hlavou sa víria myšlienky, že tu človek nie je len po prvý krát, ale musí sa vrátiť. Viacerí z našej partie potvrdia to isté. Edinburgh si Vás získa, tak ako nás. Preliezli sme spoločne slávny Edinburský hrad s nádhernými pohľadmi na okolie starého mesta. Na vlastné oči sme videli škótske korunovačné klenoty s legendárnym kameňom osudu. Stáli sme len meter od nich a boli takmer pre nás. Obe majú v sebe zaujímavé príbehy. O klenotoch sa myslelo, že sú nadobro stratené, keď ich v 19.storočí našiel Walter Scott zapečatené v truhlici od roku 1707, kedy sa Škóti s Angličanmi dohodli na vytvorení Veľkej Británie. Kameň osudu by na prvý pohľad pôsobil ako obyčajný kameň akých človek videl stovky či tisíce. Má však v sebe príbeh a ten z neho robí niečo viac. Stál pri korunovácii všetkych škótsky a následne aj anglických či britských kráľov. Aj Alžbeta II. pri tej svojej na ňom sedela, no dnes sa vrátil do Škótska kam patril. Edinburgh je plný príbehov a my ich pomaličky odhaľujeme. Vydali sme sa Kráľovskou míľou až na jej koniec a po ceste zbierali pozoruhodné pamiatky od stredovekých domov cez parlament, bývalú burzu, stredovekú múzeum či katedrálu St.Gilles, kde sme vychytili akurát koncert chorálu a napokon len pre nás otvorili slávnu Thistle Chapel, ktorú sme mali sami pre seba. Rád bodliaka si to tu nádherne zariadil a my sme sa dozvedeli takmer všetko o každom detaile. Pri paláci Holyrood, kde dodnes každý týždeň prichádza britská kráľovna sme neverili svojim očiam, prečo si domáci postavili tak ultramoderný parlament. Rozpŕchli sme sa do mesta a vymetali múzea, obchody, suveníry či puby. Dnes sme sa vydali na juh až ku škótsko anglickým hraniciam, no nielen tam, napokon sme ich aj preťali a na niekoľko hodín sme sa ocitli v Anglicku. V Škótsku sme si ešte vychutnali ruiny krásneho kláštora Jedburgh, ktorý je tak opustený, že sa ním prechádzajú len slnečné lúče, ktoré nás dnes v Škótsku sprevádzali. Ponorili sme sa do sveta Rimanov keby sme to chceli povedať v ich jazyku, tak sme po niekoľkých dňoch opustili starovekú, barbarskú Kaledóniu a konečne sme dosiahli hranice Rímskej ríše v podobe hradby Limes Romanus, ktorá nesie latinský názov Vallum Aelium alebo ak chceme Hadriánov Val. Ako kamenný had sa plazí anglickou krajinou od západu na východ a oddeľoval svety rímskeho impéria a kmene Galov a Piktov žijúcich na severe. Objavili sme najkrajší tábor na celej 117 kilometrovej dĺžke múru na starovekom mieste zvanom Vercovicium. Už vieme ako sa žilo v tábore, ale nielen to, no vieme koľko bojovníkov tvorilo obávanú rímsku légiu, koľko ľudí bolo treba na kohortu a centúriu, no i to koľko légii sa počas Rímskeho obdobia v provincii Británia nachádzalo. Už samotný Claudius ju pripojil k impériu a zostala tam až do začiatku 5.storočia. Príbehy Rimanov by sa dali rozprávať hodiny a človeka by neprestal ich nádherný svet fascinovať. Po návrate do Škótska sme v Edinburghu vyliezli na pahorok Calton Hill s najkrajším pohľadom na hlavné mesto a napokon sme si išli vychutnať tradičný edinburgský sendvič menom Oink, kde zohráva najdôležitejšiu úlohu lahodné bravčové mäso. Piggy burger ako ho niekedy volajú patrí k najobľúbenejšiemu streetfoodu v meste a čo sa hodí najviac po takomto jedlo? Škótske pivo! Nepili sme ho len tak hocikde, ale rovno v najstaršom bare celého Edinburghu! Pekná bodka, čo poviete?