Prečo sú newyorské taxíky žlté? Farba, ktorá dobyla svet

Žlté taxíky sú dnes jedným z najznámejších symbolov mestskej dopravy. Málokto však vie, že za výberom tejto farby nestála iba estetika, ale aj snaha vyniknúť v rušnej mestskej premávke.

Tradícia žltých taxíkov sa začala rozvíjať začiatkom 20. storočia v Spojených štátoch amerických. V roku 1915 podnikateľ John Hertz, rodák zo Sklabine pri Martine, založil v Chicagu spoločnosť Yellow Cab Company. Hoci žlté taxíky existovali už predtým, práve Hertz výrazne prispel k ich rozšíreniu. Podľa často opakovaného príbehu si pred výberom farby nechal vypracovať štúdiu na Chicagskej univerzite. Výskum mal ukázať, že žltá farba je pre ľudské oko dobre viditeľná aj z väčšej vzdialenosti, a to aj v hustej premávke. Existencia tejto konkrétnej štúdie však dodnes nie je potvrdená.

Žltá farba dokáže v premávke ľahko upútať pozornosť a vďaka kontrastu s okolím môže byť dobre rozpoznateľná. Zároveň sa často spája s energiou, dynamikou a rýchlosťou, čo sú vlastnosti, ktoré sa k taxislužbe hodia.

Tento trend sa postupne rozšíril aj do ďalších miest. Koncom 60. rokov 20. storočia New York zaviedol povinnú žltú farbu pre oficiálne taxíky s licenciou, označovanou ako medallion, ktoré mohli vyzdvihovať cestujúcich priamo na ulici. Cieľom bolo, aby ich ľudia ľahšie rozpoznali a odlíšili od neoficiálnych prepravných služieb.

Vydajte sa s BUBO na zájazd New York podľa BUBO a spoznajte mesto, ktoré nikdy nespí. Prejdete sa po Times Square, navštívite Central Park, prejdete cez Brooklynský most a objavíte známe aj menej turistické zákutia Manhattanu. So skúseným sprievodcom BUBO sa dozviete aj zaujímavosti, ktoré by ste si pri samostatnej návšteve možno ani nevšimli.

Newyorské taxíky majú predpísanú žltú farbu, známu aj ako Taxi Yellow. V roku 2013 k nim pribudli svetlozelené taxíky Boro Taxis, ktoré môžu vyzdvihovať cestujúcich najmä vo vonkajších mestských častiach a na severe Manhattanu. Na rozdiel od klasických žltých taxíkov nesmú prijímať cestujúcich v určených zónach južného Manhattanu ani na letiskách JFK a LaGuardia.

Hoci sa žltá farba stala jedným z najznámejších symbolov taxislužby, mnohé krajiny si zachovali vlastné tradície.

Londýn – ikonické čierne taxíky známe ako Black Cabs.

Nemecko – tradičná svetlá slonovinová farba, hoci v niektorých regiónoch sú povolené aj iné odtiene.

Holandsko – taxíky nemajú jednotnú farbu karosérie, no na ich identifikáciu slúžia modré tabuľky s evidenčným číslom.

Žltá farba, ktorú v Chicagu spopularizoval John Hertz, sa postupne stala vizuálnym symbolom taxislužby, ktorý dnes rozpoznávajú ľudia takmer na celom svete.