Kde žije kráľ Sihanuk? Kambodžský kráľ študoval v Československu

Naposledy sme sa ozývali z Vietnamu a dnes nás čaká naša druhá noc pod kambodžskými hviezdami. Už včera doobeda sme preťali hraničnú čiaru a uháňali smer Phnom Penh, ktoré je hlavným mestom Kambodžského kráľovstva. Krajina sa zmenila, vystrela do úrodných políčok, kde sa skláňali domáci, sem tam sa objavili byvoly, kanále plné vody a malé dedinky naplnené zvíreným prachom. Na kompe sme prekročili aj bájny Mekong a s úžasom sme sledovali čo všetko nám domáci ponúkajú od pečených chrobákov až po lotosové kvety. Kráľovský Phnom Penh nás privítal modernou architektúrou a my sme sa pomaličky, ale isto začali oboznamovať s tragickou históriou tohto zaujímavého národa. Niektoré národy by mohli 20.storočie preklínať, no Kambodžania si aj tak na tvárach nosia svoje úsmevy. Na to preklínanie by však mali právo. Indočína. Prvá občianska vojna, druhá občianska vojna, partizáni Vietkongu, americké bombardovanie a napokon beštiálny režim Červených Kmérov, kde sa naplno rozvinuli pekelné predstavy muža, ktorý do histórie vošiel tými najtemnejšími písmenami. Prešli sme sa krásnym Kráľovským palácom, kde dnes žije kráľ Sihamoni. Minulý rok oslávil 10.výročie od zasadnutia na trón. Zaujímavosťou je, že spomedzi všetkých súčasných monarchov má azda najbližšie k bývalému Československu, pretože u nás študoval a žil v Prahe. Kráľovský palác je obrovský areál plný prekrásnych budov a tak sme sa zatúlali nielen k Trónnej sále, ale vošli sme aj do Striebornej pagody a žasli nad detailmi, ktorými je naplnená. Vznešenú históriou kráľovstva vystriedali krvavé roky 1975 – 1979, kedy nad Kambodžou a nad Phnom Penhom poletoval oblak smrti z ktorého pršala brutalita na hlavy bežných ľudí. Červení Kméri prišli do Phnom Penhu a vyhnali odtiaľ takmer všetkých ľudí. Predstavte si, že by sa Bratislava vyľudnila do niekoľkých hodín a každý by si vzal so sebou len to najnutnejšie a ľudia by sa vydali a niekoľko denný pochod preč. Phnom Penh sa premenil na mesto duchov a mesto s príchuťou smrti. Symbolom genocídy, ktorú uskutočnil Pol Pot na vlastnom národe sa stalo väzenie S-21. Niekdajšia škola vydala svedectvá z ktorých dodnes mrazí a myseľ nedokáže spracovať to čo sa tu dialo. Chladné betónové múry oddeľujúce bývalé cely a mučiarne sa museli zaprisahať, že nikdy neprehovoria lebo by sa pod ťarchou brutality zrútili. Len tu prišlo o život cca 20 000 ľudí a to len preto, že mali okuliare, vedeli po anglicky, francúzsky, boli z mesta, nevedeli ako obrábať pôdu či nesúhlasili so zločinným režimom, ktorý vyznával symboly kosáka a kladiva. Celkovo počas štyroch rokov zabili Červení Kméri viac než milión a pol ľudí. Je iné o týchto veciach čítať a je iné byť tu a cítiť naokolo auru tohto miesta. Dokonca sme zažili aj vzácne stretnutie a stretli sme sa s pánom menom Chum Mey, ktorý je jeden zo siedmych ľudí, ktorým sa podarilo prežiť besnenie Pol Potovho režimu. Mal úsmev na tvári a ak ho môže mať on, môže ho mať každý. Podvečer sme si vychutnali modernú promenádu ozdobenú vlajkami sveta, hľadeli na sútok riek Tonle Sap a Mekong a prvý krát sa ponorili do kmérskej kuchyne v podobe jedál ako Lok Lak a Amok. Chcete vedieť ako chutia? Poďte s nami do Kambodže. Sme tu ako doma! Dnes sme ochutnali západ slnka pri slávnom Angkor Wate, no bolo to len také malé predjedlo pred zajtrajškom, pretože zajtra medzi jeho chrámami strávime celý deň. Vrchol zájazdu sa blíži.