Quipu - staroveké písmo Inkov

Inkovia nemali písomný jazyk, no napriek tomu prevzali od svojich predchodcov jedinečný systém zaznamenávania informácií, známy ako quipu. Tento staroveký „operačný systém“ pochádza už z obdobia okolo 2600 rokov pred Kristom a bol využívaný tisíce rokov rôznymi kultúrami andského sveta.

Quipu, písané aj ako khipu, qipu alebo kipu, bolo komplexným systémom uzlíkov rôznych farieb, ktoré uchovávali a prenášali informácie. V kečuánčine slovo „quipu“ znamená doslova „uzol“. Tento systém slúžil ako náhrada písma a bol nevyhnutný pre správu ríše, keďže Inkovia nemali formálny písomný jazyk. Aj keď sa quipu skladalo len zo šnúrok a uzlov, jeho usporiadanie bolo nesmierne presné a sofistikované, umožňujúc zaznamenávať všetko od účtovníctva až po genealógiu (pomocná historická veda skúmajúca vývoj rodov a vzťah medzi rodovo príbuznými jedincami). Quipu bolo vyrobené z bavlny alebo z vlákien lám a alpák, vďaka čomu bolo ľahké, prenosné a vhodné na uchovávanie informácií po dlhý čas.  

Inkovia ho používali počas celej svojej vlády v Andách, no jeho história siaha ďaleko pred ich civilizáciu. Ako uvádza historik MacQuarrie, quipu bolo objavené v ruinách starých až 4000 rokov. Jeho používanie sa datuje od roku 2600 pred n. l. až do roku 1532 n. l. (dobytie Inkskej ríše Franciscom Pizzarom), pričom slúžilo ako univerzálny spôsob komunikácie medzi rozličnými skupinami obyvateľstva, hovoriacimi rôznymi jazykmi. Keď Inkovia rozšírili svoju ríšu na územie dlhé 4800 kilometrov (od Ekvádoru cez Peru, Bolíviu až po centrálne Čile) pozostávajúce z rôznych kultúr, jazykov a topografií, jediným efektívnym spôsobom riadenia takého rozsiahleho územia bolo práve používanie quipu.

Quipu pozostávalo z hlavného povrazu, z ktorého viseli menšie farebné šnúry s uzlami. Každý uzol a jeho umiestnenie predstavovalo konkrétny údaj, pričom farby šnúr mohli označovať napríklad druh tovaru alebo administratívne oblasti. Tento systém bol využívaný na účtovníctvo a evidenciu daní, zaznamenávanie množstva obilia, dobytka či zlata, štatistické údaje, ale aj uchovávanie histórie a príbehov. Špeciálne vyškolení úradníci, nazývaní quipucamayocovia, vedeli tieto záznamy „čítať“ a interpretovať pre administratívne účely.

Týmto spôsobom mal aj hlavný Ink v Cuzcu prehľad o svojej ríši, napríklad o zásobách jedla. Správca určitej oblasti zaznamenával stav svojich zásob pomocou quipu a tieto údaje sa vedeli jednoducho kopírovať na ďalší zväzok uzlíkov a doručiť do Cuzca. 

Otázkou ostáva, či quipu bolo skutočným písmom alebo len systémom číselných a symbolických záznamov. Niektorí vedci predpokladajú, že šnúry mohli obsahovať aj základy jazykového záznamu, avšak jeho význam sa po španielskej kolonizácii vytratil. Zaujímavosťou je, že podobné systémy uzlov sa dodnes používajú v niektorých komunitách v Peru a Bolívii na jednoduché výpočty a evidenciu.

Pridajte sa k nám na zájazd do Peru, magickej krajiny Inkov.