Uzasny bol rafting! Rieka Trisuli pozbierala vsetku vodu z okolia a pripravila nam naozaj adrenalinove useky. Ved, len tak, aby sa nepovedalo, som sebou prastil do tej spenenej vody aj ja. Presne ako to robia potapaci (ale oni to tusim robia dobrovolne, ze?), akurat ja som na chrbte nemal kysliky (a veruze by som si s nimi bol pod tou vodou istejsi!). Inac, nebol som jediny "vo vode", z nasej 19-clennej skupiny sme si takyto "canyoning" vyskusali tusim az osmi. Rekord! :) Aj to slniecko obcas zapecie, skoda vsak, ze vzdy len z jednej strany. A tak mam teraz jednu nohu cervenu a druhu bielu a vyzeram ako daky fanusik Slavie :) Posledne dve noci sme stravili v Pokhare. Den medzi nimi sme vselico postihali, z coho nas najviac asi uchvatila prechadzka hore do kopca, nasledny vyhlad na mesto a zoslap dole pomedzi povodne domky z kamenia a malych skolacikov v uniformach, prave sa vracajucich zo skoly. Prave vyrazame smer NP Chitwan, ozveme sa zase potom. PS: Pestula, Vila pozdravim, len co ho vytiahnem z bazena. Hrosi sa tam uz hodinu :)