Rozprávky plné drakov

Neskutočné! Ešte len dva dni brázdime rozprávku Ďalekého východu menom Vietnam, no zážitkov máme ako by sme boli na ceste takmer mesiac. Už prvý večer sme po prílete do hlavného mesta Hanoj ochutnávali miestne špeciality v podobe extrémne čerstvých jarných roliek, ktorú tu majú na každom kroku a nemohli sme vynechať ani jedlo zvané Bun Cha, ktoré je typickým jedlom práve pre Hanoj. Dostanete misku s vývarom v ktorom plávajú kúsky mäsa a na extra tanieriku čakajú mäsové fašírky, bylinky, výhonky a kopec slížov. Všetko si človek pripravuje sám v akom pomere mu to vyhovuje a napokon je jedlou hrou, ktoré dokonca perfektne chutí. Tento zájazd bude aj o gurmánskych zážitkoch. V Hanoji sme sa zastavili pri nádherných miestach spojených s budhizmom. V chráme Quan Tanh sme navštívili boha severu, ktorého volajú miestni Tran Vo a prvý krát sa nadýchli vône zapálených tyčiniek. Kvôli komunistickému zriadeniu je papierovo vo Vietname viac než 80 percent obyvateľov bez vyznania, no na týchto miestach cítiť, že budhistické dedičstvo sa nedá len tak ľahko stratiť. K neďalekej pagode Tran Quoc sme prešli okolo jazera, kam dopadol zostrelený americký pilot John McCain a ktorého domáci vytiahli, aby sa na niekoľko rokov stal obyvateľom slávneho väzenia Ho La, ktoré vošlo do dejín vojny pod prezývkou Hanoi Hilton. Stopy vojny sú tu na severe stále cítiť. Hanoj to je Ho Či Minh a tak bola len otázka času, kedy k nemu prídeme bližšie. Monumentálne námestie Ba Dinh bolo poloprázdne a tak sme si mohli spraviť panoramatické fotky slávneho mauzólea, kde je uložené telo revolucionára Ho Či Minha. Hoci zomrel v roku 1969 jeho odkaz a osoba je tu v Hanoji stále živá a ľudia si ho držia v úcte. Prečo nechcel bývať v luxusnom monumentálnom paláci? Koľko mal Ho Či Minh áut? Kde napokon býval a ako to u neho vyzeralo? Na všetky tieto otázky už vieme odpoveď. Ešte Pagoda stojaca na jednom pilieri, prvá vietnamská káva, džúsy z exotického ovocia, pomelo, pithaja a môžeme ísť do starého mesta k Chrámu Literatúry. Patrí k najväčším pamiatkam Hanoja nielen kvôli chrámu, ale predovšetkým pre Univerzitu, ktorá tu stála od 11.storočia. Socha Konfúcia vo vnútri chrámu dodnes budí rešpekt a keď sa žiakom blížia skúšky, chrám sa zaplní ich modlitbami a prosbami, aby nad nimi držal Konfúcius ochrannú ruku. Zaujímavé byť na tomto mieste. V jazere Hoan Kiem dodnes žije slávna korytnačka, symbol Hanoja a niekde v jeho hlbinách je pochovaný meč, ktorým cisár Le Loi porazil dynastiu Ming a oslobodil Vietnam. Nasadli sme na rikše, preplietli sa chaotickým mestom, úzkymi uličkami, pomedzi stánky s jedlom, polievkami, no i všetkým možným a po super obede sme sa nechali unášať rozprávkami a legendami na slávnom bábkovom divadle odohrávajúcom sa na vode. Stará tradícia sa zrodila tu v delte Červenej rieky a aj po tisícke rokov je stále živou súčasťou miestnej kultúry. Zážitok byť tu a vidieť to na vlastné oči. Včera ráno sme sa zobudil o 180 kilometrov od Hanoja v zátok Halong a tu na nás čakala naša vlastná prenajatá loď, ktorá nás niekoľko hodín vozila po najkrajších zákutiach tohto rozprávkového miesta. Halong mali založiť draci tak, že do mora hádzali perly, drahokamy a šperky z ktorých sa stali ostrovčeky a tie ochránili ľudí v Halongu. Drakom sa tu natoľko zapáčilo, že tu zostali dodnes a určite by ste stretli domácich, ktorí Vám budú prisahať, že sa v mystickej hmle sem tam mihne chvost draka. Nám vyšlo počasie na jednotku a kým niekoľko dní pršalo, podľa kapitána lode bol práve včera najkrajší deň v roku. Karma? Stovky ostrovčekov sa mihotalo okolo nás a my sme na slniečku priamo z lode mohli všetko sledovať. Nádherné výhľady sme zajedali krevetami, rybami, kalamármi, jarnými rolkami či krabmi a zapíjali vietnamským pivom Hanoi či miestnym bielym vínom. Sever máme za sebou, púšťame sa do objavovania centrálneho Vietnamu so svojimi historickými skvostami.  Foto: náš partner nám v BUBO daroval umelecký predmet s vyobrazín drakov