Tučniak bieloškvrnný - Gentoo penguin

Keď som kupoval deťom suvenír, nekúpil som tučniaka okatého, ale tohoto tučniaka bieloškvrnitého (Pygoscelis papua). Tučniak bieloškvrnný, alebo gentoo, je jednoducho farebnejší a jeho zobáčik ho robí jednak fotogenickejším, jednak je to krajší suvenír. Aj keď sú si druhovo tučniak okatý a bieloškvrnitý sebe najbližšie a oboch v Antarktíde uvidíte tisíce. Tučniakov Gentoo mám nafotených so zdvihnutou hlavou, vydávajú typické zvuky, ktorými sa dorozumievajú na veľkú vzdialenosť. Nechápem, ako v tom kriku vie jeden z páru rozpoznať toho druhého, ale naozaj to vedia. Najstarší vedecký popis tučniaka gentoo urobil v roku 1781 Johann Forster. Tučniak bieloškvrnný je ľahko rozpoznateľný podľa širokého bieleho pruhu tiahnuceho sa cez temeno hlavy a jasne oranžovo-červeného zobáka. Má bledé bielo-ružové labky a pomerne dlhý chvost - najvýraznejší chvost zo všetkých druhov tučniakov. Mláďatá majú chrbát sivý. Pri výške až 90 cm ide o tretí najväčší druh tučniaka, po tučniakovi cisárovi a tučniakovi kráľovskom. Samce majú maximálnu hmotnosť približne 8,5 kg, samičky sú iba o trošku ľahšie a taktiež ich hmotnosť dosahuje 8 kg. Na Antarktíde sa mi zdali tučniaky menšie než na Južných Orknejoch a Falklandoch. Keď prídete na Antarktídu v decembri, nájdete tučniaky omnoho viac vychudnuté, lebo sedia na vajciach. Keď sme brázdili Južné more na našich gumených zodiakoch, tučniaky gentoo skákali okolo nás ako delfíny, skok za skokom, nááádhera. Je to najrýchlejší plavec spomedzi všetkých tučniakov a jeho rýchlosť je až 36 km/h. Tuleň leopardí, ktorý je jeho najväčším nepriateľom, však pláva rýchlosťou až 40 km/h. Viac o sa môžete dočítať v našom blogu Tučniaky. Foto: Pavel Fellner