Nordenskjöldov ostrov a pozorovanie vyliahnutých tučniakov

Pauletov ostrov je známy tým, že tu 10 mesiacov musel stráviť zimu profesor zo Švédskej univerzity v Gothenburgu, Otto Gustaf Nordenskjöld. Bol zo Švédsko Fínskej rodiny a Nansen aj Amundsen k nemu chodili po rozumy. Na prvý pohľad, na prvý pocit je všetko úplne iné než som zažil doteraz. Toto sa nedá porovnať ani s Aljaškou, ani s južným ostrovom Nového Zélandu ani s Islandom –toto je Antarktída = iný svet. Bezproblémové vylodenie, neuveriteľné úslužná posádka nám pomáha a nenechá ani nemehlo skončiť v mrazivej vode. Naši 5 inštruktori, z toho traja biológovia špecializujúci sa na Antarktídu, nám vymedzia cestu tak, aby sme čo najmenej poškodili národný park, ktorým Antarktída je, a aby sme nezašliapli novonarodeného tučniaka, ktorý je totálne zamaskovaný s okolím. Keď toto neuvidíte neuveríte /a neucítite/, tých tučniakov je iba na tomto Pauletov ostrovčeku s priemerom 1.6 km odhadujeme, 120 000 + ďalších 100 000 mláďat. Rodičia tvrdo pracujú, skáču do mora a donášajú mladým čerstvú potravu a mladí sú úžasné nenažraní a nenechajú rodičom vydýchnuť a chcú jesť a jesť a jesť a niektoré pingvinata sú už také vysoké ako ich mama, niektoré tučnejšie. Nemajú na sebe ten štýlový vyleštený frak, ale smiešne chutné chlpy farby okolitých kameňov. O 40 dní sa chĺpkov zbavia a po prvý raz skočia do mora. Teraz mali pýtajú stravu aj od cudzích a vtedy ich suseda poštípe a vyženie, ale aj mama poštípe svojich nemotorných lenivcov a ja ako keby som počul: „Lenivci, hýbte sa!¨ Foto: Ľuboš Fellner