Pozorovanie veľrýb, najlepšie čo som zažil

2x do dňa nasadáme do našich dinky - zodiakov a dnes opäť vysadáme na Antarktickej pevnine. Nádhera, ktorú viem prirovnať iba k Sahare, kde sú rovnaké útvary a pritom vždy iné a úchvatné a krajšie než vytvorí akýkoľvek umelec. Panenská čistota. Na malých člnoch brázdime veľkú prírodu a skláňame pred ňou naše windstoperove čapice. Teraz prechádzame cez zátoku Paradise a mierime pomedzi všadeprítomné kryhy až na jej koniec. Fotíme ľadovce a čierne skaly, ktoré sa na určitom mieste ľadovca zbavili a ťa biela s čiernou pôsobia v antarktickom slnku magický. Nádhera, prírodný raj. Fotíme z 5 metrového člna, keď tu zrazu tmavomodrú hladinu rozčerí plutva. Čo? Čo to bolo? Vyzerá to ako žralok, ale ten tu nebude. O chvíľku sa to opakuje a tu ukáže svoj chrbát aj majiteľ plutvy. Je to cca 10 metrová velrybka. Sme tu 3 člny, ale veľrybe sa zapáčil zrovna ten nás. Pláva k nám bližšie a vynorí sa tesne pred člnom a vystrekne. Všetci sme mokrí a ja musím utierať vodu z objektívu. Toto snáď nie je možné. Veľryba sa ponorí a opäť a opäť sa vracia. Dotkneme sa jej? Je tak blízko.. a v čistučkej vode ju máme úžasné nafotenú. Keď podplávala nás čln, zdá sa mi že sa smeje. Výskame, tešíme sa, je to ten nekontrolovaný ošiaľ radosti, ktorý sme mávali ako 7 ročne deti pod vianočným stromčekom a potom ešte v puberte či po dobrom sľuku marihuany. Bláznime sa a veľrybe to je jedno a o to viac sa k nám vracia a zdá sa mi, že vyvádza s nami. A práve dnes stretávame po prvý raz veľkú /strednú –lebo sú aj väčšie/ zaoceánsku loď s 1300 pasažiermi /18x viac než máme my/ na palube. Až sem na koniec zálivu samozrejme nemôžu. Keď však majú ďalekohľad, tak musia vidieť že na tých troch malých člnkoch sa čosi deje.. a myslím, že ich musí poraziť. ERnest Shackleton, môj blog? Polárne oblasti