Vráskavec dlhoplutvý sa vyskytuje po celom svete. Pozoroval som ich na Islande, Azorských ostrovoch (odporúčam južné pobrežie ostrova Pico), pri brehoch Grónska, potom mimo EU od Madagaskaru -videl som na juhu ale aj pri ostrove Île Sainte-Marie, v Tichom oceáne na ostrovoch Tonga, či pri Havaji, chodili sme ich pozorovať v Karibiku a na Aljaške. No priznám sa nepomerne najviac som ich videl práve tu na Antarktíde. Na rozdiel od veľrýb Minke Vráskavce keď sa potápajú tak zdvihnú plutvu a v prekrásnom spanilom baletnom oblúku ju s pleskotom zanoria. To je niečo obdivuhodné, úžasné, fascinujúce, keďže tá plutva je väčšia než mikrobus. Každá veľryba má inú plutvu tak ako mi máme iný odtlačok prsta či rohovku.Ich strava sa skladá väčšinou z krilu a malých rýb. Keporkaky majú rôznorodý repertoár spôsobov kŕmenia a rôzne techniky „lovu“ Kedysi boli Vráskavce dlhoplutvé na pokraji vyhynutia a ich populácia klesla o 90%. Zatiaľ čo sa počty čiastočne obnovili na približne 80- 100 000 zvierat (na planéte), nie sme z najhoršieho vonku. Spolu sme ich ako ľudia zabili okolo 300 000. Teraz je pre nich nebezpečenstvo zraziť sa s loďou. Lovia ich na Čukotke, na západe Grónska či na ostrove Bequia, v štáte St. Vincent and the Grenadines, kde som žil v dome veľrybára a napísal o tom blog. Samec Vráskavca dlhoplutvého je o cca meter menší než samička., respektíve samička je väčšia veľryba dorastajúca až do 19 metrov, čo je asi veľkosť autobusu. Píše sa že 16 metrov, ale tu na Antarktíde som opakovane videl vraj až 20 metrové kusy. Vráskavce dlhoplutvé migrujú každý rok 25 -30 000 km. Živia sa tu v polárnych vodách, kde sa pekne vypapkajú a následne migrujú do tropických alebo subtropických vôd, kde nič nejedia, iba sa množia a rodia, žijú zo svojich tukových zásob a lásky. Mama nosí dieťatko 11.5 mesiaca. Keď sa zlaté bábätko narodí živé váži ako 4 bežné autá (až 2 tony) a mama ho kojí pol roka.Krásne spievajú a sonarom to zachytíte. Ich plutvy sú dlhé až 5 metrov,čo je najviac zo všetkých veľrýb aj keď ch hmotnosť 30 až 40 ton nie je stále najväčšia. Dožívajú sa 50, ale aj 80 rokov. Vždy keď som ich stretol bol som opäť a opäť nadšený. Foto: veľryba pláva pod našim zodiakom. Hladkali sme ich. Foto: Ľ. Fellner
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Antarktída
- Tučniaky cisárske - naj
- Safari či kúpanie na Antarktíde
- Pozorovanie veľrýb, najlepšie čo som zažil
- Tuleň leopardí napadol človeka
- Tučniak bieloškvrnný - Gentoo penguin
- Nordenskjöldov ostrov a pozorovanie vyliahnutých tučniakov
- Tučniak okatý - Adélie penguin
- 10 zaujímavostí zo života tučniakov
- Rozvodovosť tučniakov
- Drakeov prieliv a Antarktická konvergencia
- Heroic Age of Antarctic Exploration
- Robert Falcon Scott – polárnik
- Plavba na Antarktídu
- Najkrajší cestovateľský deň môjho života
- 11 ostrovov patriacich Antarktíde
- Ako vyzerá medzinárodný deň na BUBO Antarktíde
- Koniec sveta je zčiatkom pre výpravy na Antarktídu
- Z Ostrova krala Juraja k malinkemu ostrovceku Aitcho
- Južné Shetlandské ostrovy
- BUBO je priekopníkom ciest do Antarktídy a južného Atlantiku.