Tučniaky cisárske - naj | Zážitky BUBO

Vidieť tučniaky cisárske priamo na Antarktíde je väčšou špecialitou, než vidieť gorily. Slovákov, ktorým sa toto podarilo, spočítate na prstoch jedinej ruky. Samička vyliahne vajíčko, na ktorom otec sedí v mrazoch -50 °C, a pritom stratí až 50 % svojej hmotnosti. Samička sa vracia po päťtýždňovej túre s potravou a vysilený samček sa ide následne najesť. Nie každý má silu dostať sa až k moru. Najväčší tučniak je najväčším skalpom každého cestovateľa a polárnika. Je to jediný živý tvor (okrem vedcov, zatvorených však vo výhrievaných bázach), ktorý ostáva na Antarktíde aj v zime. Ostatné tučniaky v marci odplávajú preč - do „tepla“. Písal som tu o roztomilých tvoroch, tučniakoch okatých, ktoré sú v latinčine nazvané podľa manželky ich objaviteľa Adèle Dumontovej - Pygoscelis Adeliae. Vážia 3 až 6 kilogramov, teda až 8x menej ako tučniaky cisárske. Tieto obrovské tučniaky presne 12. januára 1915 objavila vo Wedellovom mori Shackletonova výprava: blog o polárnikovi Ernest Shackleton. Zazrieť ich je celkom problém. Nežijú totiž bezprostredne pri mori, ako ostatné tučniaky, ale hlboko na ľade, vo vnútrozemí. Vraj sa takto bránia proti napádaniu wedellovými a leopardími tuleňmi. No ja verím, že to musí mať aj iný dôvod… Vidieť na vlastné oči tučniaky cisárske bolo jedným z cieľov našej cesty, veď prečítajte si to v našom blogu Tučniaky. Fotografia: Ľuboš Fellner