Safari či kúpanie na Antarktíde

Safari je pozorovanie zvierat a preto mi to slovo pripadá vhodné. Vedeli ste, že Antarktída je najväčšou púšťou sveta? Väčšia než Sahara! Prečítajte si ako to na safari na Antarktíde vyzerá... a ešte sa aj môžete vykúpať.Naša loď je mala, kompaktná a tak sa na ostrove čoskoro roztratíme tak, že sa cítim akoby som tu bol sám. Sadnem si a pingvini „krúžia“ okolo mňa, o chvíľu si má nevšímajú a podchvíľou omylom do mňa narazia. Tá predpísaná vzdialenosť 6 metrov, či pravidlo dať prednosť tučniačikom v ceste, sa tu nedá dodržať. Adeline tučniaky /francúzsky cestovateľ si ich dovolil pomednovat podľa svojej manželky – to teda mal odvahu/ nám križujú cestu, správajú sa ako ľudia, sú neuveriteľné smiešne. Mohol by som tu sedieť týždeň. Naozaj geniálne safari –dávam Vám svoje slovo – že na tejto lodí, budete nadšení tak ako ja. Neznášam organizovanú americkú turistiku a na veľkú luxusnú loď do Antartidy by som išiel iba s deťmi do 13 rokov, alebo keby mi bolo cez 70. Inak odporúčam jednoznačne toto!!! Nasadáme na naše Zodiaci a vyrážame na okružnú cestu okolo ostrova a vychutnávame si tulene a tučniaky na okolitých modrých kryhách. Jediné negatívum prvého vylodenia je že som minul celý moju 16 gigovu kartu. Ťa nádhera, ten pocit má tak prevalcoval. Čakal som že to bude dobre, ale toto je geniálne. Obedujeme lososa- tuciakov nám odmietajú servírovať /ok sranda/ - argentínsky steak a jahody so šľahačkou, loď sa zatiaľ presunie zopár námorných mil na severozápad. Ďalšia výsadka už nie je na ostrove ale už priamo na Antarktíde- na antarktickej pevnine. Juchuuuuuu a sme tu. Fotografujeme sa v dobyvateľských pózach so širokými úsmevmi, beháme po pláži kde sídlia kolónie troch druhov tučniakov. Pozorujeme opaľujúceho sa tuleňa, keď sa zrazu kryha pod ním prelomí a to hebedo zletí dole z troch metrov so slušným rachotom. Je poobede, slnko je mäkšie a úžasné na fotografovanie. Naša loď v pozadí, zodiaky, každý máme na dlhej pláži svoje miesto, svoje súkromie a nikde nikto. Tomuto sa hovorí divočina. Tonuto sa hovorí skutočná príroda bez vplyvov civilizácie. Žiadne zábrany, žiadne tabule, zvieratá bez akéhokoľvek strachu. Tučniačiky odkusujú z ľadovcov a užívajú si to ako zmrzlinu, nemotorne sa dohompaľajú k moru a potom elegantné skočia hlavičku a plávanie si doslova vychutnávajú. Teraz viem, že z mora s rozkošou nevyskakuju iba delfíny ale robia to s nadšením aj tučniaci. 10 vyskočí tu, ďalších 15 kúsok ďalej. Keď som nevidel za toto poobedie vyskočiť 10 000 tučniakov tak ani jedného. Ľadovcové jazyky podplavaju, na veľké ľadovce vyskočia a nechajú sa zviesť, či si trošku oddýchnu. Závidím im. Toto je môj prvý deň na Antarktíde a ten by mal byť pamätný. Rozhodnutie príde náhle. S Mariom sa vyzliekame a vbiehame do vody. Na tejto pláži sa priveľa homo sapiens nekúpalo. Fotografie nájdete v iných príspevkoch. Nohy si čoskoro prestávam cítiť, ostatným hovoríme že ideme plávať k lodí a všetci nás odhovárajú, no my iba skočíme hlavičku ¨na tučniaka¨ a vybiehame von práve vo chvíli keď sa s nami prišli zahrať tučniaci. Ti sa divia že sme vybehli von, ostatní, sa stále čudujú, že sme vbehli dnu. Nakoniec sa kúpe polovica lode. Smejeme sa, šalieme, fotíme sa nahí na ľadovci. Toto je deň, ktorý prekonal moje očakávania, deň na ktorý nikdy nezabudnem. Jediné negatívum je že som sa spálil. Zaslané cez satelit, Ľubo z BUBO Foto: kúpala sa aj prvá Slovenka na južnom póle