Túto fotografiu som urobil na severe Antarktického polostrova. Kolónia tučniaka okatého (Pygoscelis adeliae) vyzerá na tomto ľadovci, akoby sa plavili na súkromnej bielej jachte plnej perfektne oblečených čašníkov. Skáču do vody a potom z nej neuveriteľne vylietavajú späť do niekoľkometrovej výšky. Plavíme sa tesne okolo nich a sledujeme, ako sa im potom nožičky šmýkajú, keď sa potrebujú dostať do bezpečia na rovinu na vrchole ľadovca. Tučniakov môžem pozorovať hodiny a nikdy ma to neprestane nudiť. Sú veľmi smiešni. Pri sedení na vajciach sa strieda matka s otcom každých dvanásť dní. My máme šťastie, už sú vyliahnutí, a na brehu nájdeme desaťtisíce chlpatých šedých balíčkov, ktoré musia rodičia kŕmiť. Hniezda si stavajú z kamienkov, ktoré si navzájom kradnú. Počas 50 až 60 dní vyžadujú maximálnu starostlivosť. Až potom vstúpia mladé tučniačiky do mora, kde však na nich číha nebezpečenstvo. Tulene. Tuleň je silný predátor, podobne ako tiger či leopard na pevnine. Tučniak okatý má modročierny chrbát a čisto bielu spodnú časť tela, skutočne vyzerajú ako čašníci. Tučniak okatý má charakteristický biely očný krúžok okolo očí. Na brehoch Antarktídy hniezdi iba počas leta (v čase našich zimných mesiacov), keď nie je pobrežie zamrznuté. Prichádzajú koncom októbra či začiatkom novembra a v marci sa so svojimi ratolesťami vracajú do mora. Je to dôležité vedieť, aby ste videli to, čo chcete. Ja som mal to šťastie vidieť, ako prichádzajú, ako kladú vajcia, a potom -práve v čase tejto fotografie- aj ich mladé. Raz sa mi stalo, že som prišiel na ostrov - bol už marec – a pred dvoma dňami odplávali a na ostrove nebolo ani nohy. Priamo na Antarktíde (považujem to za väčší úlovok, ako vidieť ich na okolitých ostrovoch) som videl kolónie nad 100 000 kusov a vraj môžu mať až ¼ milióna. 46-71 cm, 3.8 – 6-0 kg. Pláva veľmi rýchlo až 8 km/h a videl som ho skákať- práve aj na túto vysokú kryhu - do výšky až 3 metre. Samička znáša väčšinou 2 vajcia s odstupom 2 dní. Pomenovanie dostal podľa manželky šéfa výpravy, ktorý ho ako prvý pomenoval. Áno, manželka sa volala Adeld. Adèle Dumontovej - Pygoscelis Adeliae. Neviem, či sa potešila =). Je to neuveriteľne milé zviera a mne sa zdá, že aj inteligentné. Sedávam pri nich dlhé hodiny a oni si ma chodia obzerať na pár centimetrov, dotknú sa ma a odkráčajú kolísavou chôdzou k svojmu hniezdu. Veľmi milé, sú ako malé zlaté deti. Odporúčam vám, aby ste si prečítali náš blog Tučniaky, dozviete sa veľa zaujímavých informácii nielen tučniakoch okatých, ale aj o iných druhoch.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Antarktída
- Vráskavec dlhoplutvý naživo
- Tučniaky cisárske - naj
- Pozorovanie veľrýb, najlepšie čo som zažil
- Safari či kúpanie na Antarktíde
- Tuleň leopardí napadol človeka
- Tučniak bieloškvrnný - Gentoo penguin
- Nordenskjöldov ostrov a pozorovanie vyliahnutých tučniakov
- 10 zaujímavostí zo života tučniakov
- Rozvodovosť tučniakov
- Drakeov prieliv a Antarktická konvergencia
- Robert Falcon Scott – polárnik
- Heroic Age of Antarctic Exploration
- Plavba na Antarktídu
- Najluxusnejší hotel sveta?
- Expedičný Basler
- Najkrajší cestovateľský deň môjho života
- Ako vyzerá medzinárodný deň na BUBO Antarktíde
- Južné Shetlandské ostrovy
- Najkrajšie ľadovce
- Ruská polárna báza - Novolazarevskaja