Moderné umenie v Iráne “Za tmu vás pokutovať nemôžu”

Je piatok. U nás takmer začiatok víkendu a v Iráne je voľno už v plnom prúde. Keď kresťania majú nedeľu, tak u moslimov je voľný deň práve piatok. Muezzin zvoláva na piatočnú modlitbu vehementnejšie ako v ostatné dni. Práve dnes sú v mešitách piatkové kázania.. niečo ako naša nedeľná omša. Nie všetky krajiny s dominujúcim islamom majú síce piatok voľno, ale Irán určite hej. A tak sú dnes v tomto meste oveľa prázdnejšie ulice. Zápchy sú minimálne a dokonca sa da parkovať aj v strede mesta, čo je obyčajne prakticky nadľudský výkon. O Teheráne sa zvykne hovoriť ako o jednom z najznečistenejších miest našej planéty, čo sa týka kvality ovzdušia. Domáci zo žartu zvyknú hovoriť: “v našom meste aspoň vidíš, čo dýchaš”.. žltohnedý smog sa pod pohorím Albroz rozlieva ako hustá pudingová kaša a nie a nie ho rozfúknuť. Celé to pôsobí, akoby ste mali okuliare so žltým filtrom. Salome, naša iránska BUBO spojka už dlhé roky, ktorá sa vo voľnom čase venuje umeniu, mi hovorí: “som šťastná, podarilo sa mi presunúť ateliér bližšie k domu. Ak je dobrá dopravná situácia, trvá mi to tam iba hodinu.” :) štatistiky uvádzajú, že priemerný obyvateľ Teheránu strávi v zápchach denne 3,5 hod.. A Salome pridáva: “ak máš chuť, dnes je najlepší deň na návštevu galérií v Teheráne. Môžeš sa k nám pridať.” Tak keď to povie domáca, tak niečo na tom asi bude.. a nestačím sa čudovať: za cca 4 hodiny sme navštívili takmer 10 súkromných galérií. Atmosféra v nich je takmer elektrizujúca. Sú plné mladých ľudí. Mám pocit, že som na nejakej inej planéte a nie v moslimskom štáte. Baby oblečené podľa najnovšej módy, farebné šatky im zakrývajú iba naozaj malú časť hlavy a horlivo diskutujú so svojimi priateľmi, známymi, umelcami. Ak by som si niekedy chcela predstaviť umeleckú scénu v NY alebo v Paríži, predstavila by som si ju presne takto. Krásne, malé, čisté galérie so záhradami a podávajúcim čajom a sušienkami.. Ok.. možno aj nejaké to vínko by sa šiklo, ale tu v Iráne je toto samozrejme že “tabu”. Salome mi ozrejmuje ďalší detail: “vieš, tu takmer nikto nechodí do štátnych galérií. Tie vystavujú hlavne diela poplatných umelcov. Toto sú všetko súkromné domy.. musíš vedieť, kam zaklopať.. poprípade, čo povedať, aby ti otvorili.. niektoré sú verejne prístupné, ale do niektorých jednoducho musíš vedieť, ako prísť..” a predstavuje mi majiteľa jednej z nich. Pán Farhad Gavzan ma galériu, kde sa snaží predstaviť, že aj kreslenie môže byť umením. Momentálne vystavuje zaujímavé práce indického umelca, ktorý sa špecializuje na.. na prvý pohľad to vyzerá, ako keby môj trojročný synovec zobral do ruky červenú farbičku a pokreslil stenu :) V ďalšej galérii ma prekvapuje miestny dôvtip. V jednej miestnosti je úplná tma. Horia tam iba sviečky. Chvíľu mi trvá, kým si moje oko zvykne a potom sa rozhliadnem a vidím, že na stenách visia obrazy.. to je aký paradox? Pomyslím si.. tak buď chceš vidieť umenie, a obrazy riadne nasvietiš, alebo nie.. no potom sa prizriem bližšie.. na obrazoch v tme je “zakázané umenie”. Akty, homosexuálne páry.. uff.. celkom silná káva.. tak toto by som v tak konzervatívnej krajine akou je Irán vôbec nečakala.. veď za toto môžu ísť do basy.. pýtam sa majiteľa svoje otázky.. a on sa len usmieva: “keď občas príde inšpekcia z oddelenia kultúry, jednoducho sfúkneme sviečky. Za tmu vás pokutovať nikto nemôže.” :))