Šafran z Iránu V meste Emáma Rezu

Najkvalitnejší šafran Iránu musíme hľadať v Mašade. Okrem toho, že je najposvätnejším mestom Iránu, nájdete tu najviac kvalitného šafranu na svete! Naša cesta poznačená príbehmi „hodvábu“ pokračuje z Turkmenistanu do Iránu. Z Ašchabadu to na hranicu nie je ďaleko, no musíme prekonať krásne, no opustené hory Kopet Dagu. Je to ako malé safari, pretože tu niet živej duše a tak sa priamo pri ceste pasú stáda antilop a dokonca sa nám podarilo zahliadnuť aj šelmu, ktorá predstavuje tigra. Aj sprievodkyňa Elena hovorila, že pred rokom jedného videla. Sú pôvodne z Iránu, z oblasti Kaspického mora a objavujú sa aj tu. Unikátna vec. Prvé portréty s tvárou Chomejního, Chameneja a sme v Mašade. Tu začína naša cesta Perziou po stopách dávnych dobyvateľov, šáhov či karaván. Mašad je stále dokonalým miestom bez turistov. Roky sem chodíme a roky sme tu takmer sami. Ako to, že toto miesto stále nikto neobjavil? Nerozumiem tomu. Náš hotel leží len pár krokov od svätyne Emáma Rezu. Zapadneme do malej, miestnej reštaurácie, ktorú nenájdete ani v bedekri a ochutnávame prvé iránske kebaby. Kubide, chello kebab, džudže kebab, kopec šafranovej ryže, jogurt a prvé dúšky čaju. Irán začína na výbornú. Bude nám tu chutiť. Spoločne sa prejdeme obrovskými nádvoriami Rezovej svätyne. Pre nevercov sú jej najposvätnejšie miesta uzatvorené, no vieme aj to ako sa k ním dostať. Nádvorie strieda nádvorie a každé ďalšie je krajšie než to predošlé. Zlaté minarety, zlatá kupola, nárek veriacich a odrazu sa počet ľudí znásobí, pretože hrobka Emáma Rezu je na dosah. Prichádzajú za ním živí a dokonca aj mŕtvi, ktorých sem prinesú v drevenej truhle, aby sa tu s ním posledný krát pomodlili. Aj my mlčky stojíme na námestí a sledujeme tento zaujímavý rituál. Tu v svätyni sa stretávajú snáď všetky islamské národy. Vidno tu Peržanov v košeliach a dlhých nohaviciach, Arabov z Iraku s kúfijou omotanou okolo hlavy, Ománci so svojimi bielymi dišdašami, ale aj Balúčovia so širokými nohavicami a kurtou. Do toho sa pripletú muži s jemne šikmými očami a šatkami prehodenými cez plece pripomínajúci afganských Hazarov, ktorí sú rovnako ako Iránci šíiti. Stačí tu stáť a sledovať svet okolo seba a človek bude nadšení. Nazreli sme aj do múzea kobercov a nemohli sme odtiaľto odísť, aby nás nepozdravil duchovný s bielym turbanom, neprehodili sme s ním pár slov a nedostali sme pohostenie v podobe koláčika a džúsu. Irán má pohostinnosť v krvi a nie je to len lacný, reklamný slogan. Po tom ako tu strávime niekoľko hodín splynieme s miestnymi ulicami, aby sme si nakúpili domov šafran. Ak na svete platí „je ho málo ako šafranu“ tu v Mašade uvidíte, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Obchodíky majú toľko šafranu, že by ste ho mohli naberať dlaňami. Chcete gram? Dva? Desať? Tridsať? Žiaden problém. Teraz sa gram perfektného šafranu v Mašade na bazáre pohybuje v priemere cca 1,20 euro. Každý z nás si niekoľko gramov odnášame domov. Perzská kuchyňa nám ukáže kopec inšpirácii ako ho využiť.