Saigon ty prístav úsmevov , Saigon ty mesto vábnych snov...

Už včera sme sa ocitli vo fantastickom svete zvanom Saigon. Na nových mapách či knihách, na tomto istom mieste nájdeme svietiť názov Ho Či Minh City, alebo teda Ho Či Minove mesto, ale Saigon je Saigon a Saigonom vždy bude. Povedzte si Saigon a jeho meno Vám rozdúcha iskričky dobrodružstva, orientu a vôňu diaľok. Kedysi tu pulzoval významný prístav a dnes predstavuje ekonomické srdce krajiny, kde sa produkuje cca 20 percent vietnamského HDP. Na vlastné oči sme sa presvedčili pri prechádzke mestom ako sa tu mieša šarm francúzskeho kolonializmu s modernými víziami za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Singapur. Výškové, sklobetónové budovy rastú do výšky a ich symbol, finančné centrum Bitexco s heliportom sa rázom stalo dušou moderného Saigonu, tretieho tisícročia. Pozreli sme si radnicu, operu, hľadeli sme na rieku Saigon a napokon sa stratili v najrušnejšom trhovisku celého mesta, ktoré máme len pár desiatok metrov od nášho hotela. Ani večer sme nezaháľali a kým niektorí posedávali v baroch s vyhliadkami na večerné mesto, ostatní sme kráčali najrušnejšou uličkou večerného mesta, popíjali vychladený zelený či červený Saigon a vychutnávali si delikatesy vietnamskej kuchyne, ktorú sme si za tie dni čo sme tu zamilovali. Dnes ráno sme sa ponorili do sveta tunelov Cu Chi a poobede pokračovali v Saigone. Vieme ako vyzerajú miestnosti prezidentského paláca, no aj to aký osud stihol prezidenta Diema v roku 1963. Vedeli ste, že aj prezidentský palác má pod zemou ukrytý bunker a kryty, odkiaľ sa velilo vo vojne proti Vietkongu a Severnému Vietnamu? V čase ohrozenia mal prezident len obyčajnú miestnosť s jednou posteľou, stolíkom a dvomi telefónmi. Nič viac, nič menej. V múzeu vietnamskej vojny sme videli hrôzy, ktoré si táto krajina ešte stále pamätá a francúzskeho kolonializmu sme sa nadýchli na námestí v obkľúčení slávnej Katedrály a budovy Pošty. Ktorá z nich je krajšia? Saigon má v sebe energiu, ktorá chýba Hanoju. Hanoj pulzuje históriou, kultúrou, ale nemá saigonskú iskru. Málokto by tušil, že medzi oboma kedysi znepriatelenými mestami je tak obrovský rozdiel. Za chvíľku sa chystáme von, posledná vietnamská večera, musíme minúť posledné státisíce dongov, pretože zajtra vyrážame do čarovnej Kambodže. Čo si dáme dnes? Jarné rolky alebo radšej grilovaného úhora? Na záver sa môžeme so Saigonom rozlúčiť slovami piesne z dielne Otta Kaušitza, ktoré naspieval František Krištof Veselý. Saigon ty prístav krásnych žien, Saigon ty klamnej lásky sen, očú snivých a nocí opojných Saigon ty prístav úsmevov Saigon ty mesto vábnych snov nad tebou plá na tisíc zlatých hviezd  Foto: doniesli sme do Vietnamu charitu, Ľ. Fellner