Fórum

34 príspevkov

17

13:37

nov

2018

Kúsok od Lhasy Viac o krajine

Kúsok od Lhasy

Kúsok od Lhasy Asi hodinu cesty na východ od Lhasy stojí kláštorný komplex Ganden. Bol založený v roku 1406 lámom Je Tsonkapa a vznikla v ňom najdlhšie vládnuca a najvplyvnejšia tradícia Gelugpa, ku ktorej prislúcha aj súčasný, 14-ty Dalajláma. Ten od roku 1959 žije v indickom exile a do Tibetu sa už nikdy nebude môcť vrátiť. Kláštor Ganden utrpel škody počas obsadzovania Tibetu ľudovou armádou po povstaní v roku 1959 a tiež počas kultúrnej revolúcie koncom šesťdesiatych rokov. Pozostatky jeho zakladateľa dokonca červené gardy nechali spáliť, časti kostry a lebky sa však podarilo zachrániť a dnes v zrekonštruovanom kláštore má svoju hrobku. Kláštor sa nachádza vo výške takmer 4200 metrov nad morom a my sa preto rozdeľujeme na tri skupiny, podľa toho, kto sa ako cíti. Jedna skupina sa vydáva na najmenej náročnú misiu, preskúmať poriadne celý komplex. Druhá skupina sa vydáva na posvätnú púť – „kóru“ okolo kláštora. Cesta nie je náročná, dôležité však je trafiť správnu cestu, čo sa tentokrát nepodarilo všetkým a dostať sa potom naspäť ku kláštoru je celkom makačka. Na jednej strane kláštora je dokonca miesto, kde sa odohráva rituál nebeského pohrebu, kedy dajú telo nebožtíka podľa starobylej tradície zožrať supom. Tretia skupina sa rozhodla, že prekoná 270 metrový výškový rozdiel a vyšliape si na kopec nad kláštorom, na ktorom vejú stovky tibetských vlajočiek s mantrou „Om ma ni padme hum“, ktorú vietor rozfúka do okolitého sveta a podporí tým mier a súcit na celej zemi. Cesta vôbec nie je ľahká a každý krok si človek poriadne rozmyslí. Na vrchol prichádzame piati a vešiame svoje vlajočky. Náš výkon odmeňujú nádherné výhľady na okolité vrcholce a doliny, ale aj na samotný kláštor Ganden, ktorý máme ako na dlani. Po jačom chodníčku zbehneme naspäť ku kláštoru a na obed si v jedálni spolu s mníchmi, ktorí tu žijú, dávame chutnú tibetskú polievku „pu thuk“ s rezancami a jačím mäsom. Čaká nás cesta späť do Lhasy a návšteva kláštora Sera, jedného z najdôležitejších kláštorov tradície Gelugpa, kde je možné zahliadnuť pieskovú mandalu, tradičnú kníhtlač a filozofické diskusie mníchov, ktorí tu študujú.  

15

00:15

nov

2018

Cesta ako cieľ Viac o krajine

Cesta ako cieľ

Cesta ako cieľ Naše zájazdy sú plné presunov. Inak tomu ani byť nemôže, keď chceme robiť poznávačky. Niektoré presuny sú zaujímavejšie, iné menej, ale tu v Tibete je niekedy samotná cesta cieľ. Strecha sveta, ako tibetskú planinu niekedy volajú, ponúka nádherné horské scenérie, za ktorými mnohí cestujú tisíce kilometrov tak rutinne, že ich človek niekedy pomaly až nedocení. Krásu krajiny je niekedy až ťažko popísať slovami, ale aj tak sa o to pokúsim. Jednou z najkrajších ciest je prechod od základného tábora Mount Everestu do pohraničného mestečka Gyirong. Prechádzate po južnej hranici Tibetu a severnej hranici Himalájí. Na pravej strane sú holé pahorky za ktoré by sa nehanbili ani westerny Sergia Leoneho a na ľavej strane najväčšie hory sveta. Keď za sebou necháte Everest a Cho Oyu (8188 m.n.m.), tak si myslíte, že to najlepšie ste už videli. Ste ale na omyle. Hnedý horizont pomaly prináša ďalšie zasnežené kopce a pred vami sa po ľavej strane začína zjavovať najmenšia osemtisícovka Shishapangma. Nesmieme sa ale nechať zavádzať slovom „najmenšia“. Má „len“ 8027 metrov a je to nádherný a veľmi impozantný masív. Ak Vám vyjde počasie, tak je pohľad na ňu z náhornej plošiny vo výške 4700 metrov prírodným divadlom, ktoré sa vyrovná aj pohľadu na samotný Everest. Keď už si myslíte, že ste s horami definitívne skončili, tak sa za ďalším kopcom otvárajú nové a nové výhľady a niekoľko hodín máte pocit, že zasnežené štíty Himalájí máte na dosah. Idete po slušnej asfaltovej ceste a pred sebou vidíte úchvatné štíty hôr a ľadovce hadiace sa do údolí. Viete, že pred Vami je ešte dlhá cesta na nepálsku hranicu, ale zároveň nechcete tibetskú plošinu opustiť, lebo všade okolo Vás je toľko krásy, akoby ste boli v dokumente National Geografic. Keď si pozeráte katalóg, máte pocit, že jeden deň máte „len“ presun, ale keď už ste na mieste, tak neľutujete ani minútu a keď príde čas Himalájam zamávať z posledného horského prechodu, tak si v duchu poviete „už je naozaj ten čas?“. Aj takto sa presúva, keď je cesta cieľom.  

14

14:50

nov

2018

Keď pochovávajú nebesá Viac o krajine

Keď pochovávajú nebesá

Počuli ste už niekedy o nebeskom pohrebe? Je to typický spôsob pochovávania v Tibete. Dnes je veľmi zriedkavý a dlhšie bol dokonca zakázaný. Prečo? Lebo nebeský pohreb znamená, že nebožtíka dáte doslova zožrať divým zverom! Ak sa divíte nad takýmto spôsob pochovávania, tak je dôležité si uvedomiť, že Tibet je silne buddhistický kraj. V rámci Buddhizmu telo nie je dôležité a po smrti nie je vôbec podstatné čo sa s ním stane. Tradične sa buddhisti spaľujú, ale v nehostinných podmienkach Tibetu to neprichádza do úvahy – jednoducho na to nie sú stromy. A tak sa začali mŕtvy nosiť na špeciálne miesta v skalách, kde si ich ľahko našla divá zver, predovšetkým dravé vtáky. My sme jedno také miesto navštívili i napriek tou, že turisti sem dnes prístup nemajú. Nájdeme ho pri chráme Ganden, neďaleko od Lhasy. Je to jedno z najprominentnejších miest nebeského pohrebu v Tibete. Aj deň pred našou návštevou tu pochovávali jedného nebožtíka. Keď ale prichádzame na miesto, tak nič nenaznačuje aká zvláštna ceremónia sa tu odohrávala. Na malom pahorku za chrámom nájdeme len kamennú plochu asi 3x3 metre, okolo ktorej je množstvo modlitebných vlajočiek a pri ktorej je veľké ohnisko. Okolo sú na pohádzané nože, sekera a kladivá, a zem je pokrytá akýmsi bielym práškom. Až po bližšom preskúmaní si uvedomujeme, že biely prášok sú úlomky kostí. „Nebožtíka najprv narežú aby mali dravce ľahšiu prácu. Po pohrebe sa kosti rozdrvia kladivami a spália, aby po ceremónii nič neostalo“ vysvetľuje náš miestny sprievodca Dhondhup. Celú ceremóniu pritom sledujú pozostalí a len tí, čo nebohého poznali majú prístup na pohreb. Pre Európana je to veľmi zvláštna myšlienka, svojho blízkeho dáte zožrať vtákom a ešte sa idete pozrieť. Ale aj takýto je ďaleký východ a aj toto je jeden z úžasných kultúrnych rozdielov, ktoré tu nájdeme – to čo by pre nás bolo nepredstaviteľné znesvätenie je pre miestnych úplne bežná prax. A práve tieto rozdiely robia tieto miesta tak nádherné a podnetné a oplatí sa sem vždy znova a zas chodiť!

20

16:25

sep

2018

Rozkvitnutá Norbulingka Viac o krajine

Rozkvitnutá Norbulingka

Náročná ale úžasná a zážitkami nabitá expedícia Čína Tibet Nepál India, sa pomaly prehupla do druhej štvrtiny. Po modernej a dynamickej Číne sa po dvojhodinovom lete z Chengdu do Lhasy cítime ako v inom svete. Víta nás silné tibetské slnko a nádherne modrá obloha. Vo vzduchu je cítiť pokoj. Možno preto, že je tu o 40% menej kyslíku, ako sme zvyknutí. Lhasa sa nachádza 3600 metrov nad morom a je to cítiť. Nikam sa neponáhľame, dýchame z hlboka a dodržujeme pitný režim. Aj tak sa nám občas zatočí v hlave. Približne po hodine cesty z letiska sa nám na kopci nad mestom ukáže majestátny palác Potala - sídlo Dalajlámov, posvätné pútnické miesto a najznámejší symbol Tibetu. My ale mierime inam. Naša prvá zastávka a ideálne miesto na úvod do Tibetu je Norbulingka, letné sídlo Dalajlámov. Je to nádherný komplex plný stromov, zelene a množstva rozkvitnutých kvetov. Ľudí je tu minimum a my máme možnosť naplno si vychutnať jedinečnú atmosféru a pokoj tak typický pre Tibet. Je to ozajstný balzam na dušu. September je ideálny čas na návštevu strechy sveta. Cez deň je príjemných 25 stupňov a ani v noci ešte nie je veľmi zima. S výstavbou Norbulingky začal v 18. storočí siedmy Dalajláma a po jeho vzore pokračovali ôsmi, trinásty a štrnásty. Každý z nich tu má svoje vlastne sídlo a nás prirodzene najviac zaujíma ten posledný. Štrnásty Dalajláma, vlastným menom Tenzig Gyatso, si tu postavil svoje sídlo v roku 1956. Veľmi si ho však neužil, keďže už o tri roky musel pri veľkom povstaní, prezlečený za vojaka, ujsť do Indie. Tam žije doteraz a svoj rodný domov odvtedy nevidel. V srdciach Tibeťanov je však stále autoritou a nedajú na neho dopustiť. BUBO do Tibetu chodí už roky a s miestnymi partnermi máme dlhoročnú spoluprácu. Snažíme sa podporovať miestnych, preto máme výlučne tibetských sprievodcov, spíme v tibetských hoteloch a chodíme do tibetských reštaurácií. Náš lokálny sprievodca Thondup s nami pracuje už skoro desať rokov a vždy sa na nás teší. Je to veľký sympaťák a znalec. Na treku okolo posvätnej hory Kailáš bol tento rok už šesťkrát. Tentokrát je ale s nami v Norbulingke a my spolu zisťujeme, ako kedysi posledný Dalajláma žil, kde meditoval, kde spal, kde dokonca chodil na záchod. Podarí sa nám nájsť aj jedinú povolenú podobizeň Dalajlámu v Tibete?Všetky ostatné ako aj tibetské vlajky sú totiž zakázané. Chcete vedieť prečo a dozvedieť sa viac o tomto magickom a odľahlom mieste? Poďte do Tibetu s BUBO! 

13

00:37

nov

2017

Himaláje ako na dlani Viac o krajine

Himaláje ako na dlani

Himaláje ako na dlani Opäť raz sme navštívili Everest base camp. Počasie sme mali veľmi príjemné, viditeľnosť slušnú a horu hôr sme si užili ako málokto. Dnes ju ale zatienili okolité vrchy. O čom hovorím? Reč je o nádhernej panoráme Himalájí, ktorá sa nám ukázala. Cestou do Base campu zdolávame vždy horský prechod Pang-La (5025 mnm), ráno ním prechádzame za tmy a cestou späť nám niekedy poskytne panorámu Himalájí. A dnes sa nám rozhodol dokázať aké vie byť najväčšie pohorie sveta nádherné. Už keď sa šplháme serpentínami k horskému sedlu tak sa nám miestami otvára vyhliadka na niektoré z najväčších hôr sveta. „Pozrite, kompletný masív Cho Oyu!“ upozorňujem skupinu „Dnes sa ukazuje ako málokedy!“. Keď prichádzame na vyhliadku tak sa nám otvára kompletný pohľad. Na obzore pred nami naraz stojí slnkom zaliatych 5 zo 14 osemtisícoviek planéty. Vidíme Nielen Everest (8848 mnm) a jeho suseda Lhotse (8516 mnm) ale aj piatu najvyššiu horu sveta Makalu (8485 mnm), impozantný masív Cho Oyu (8188mnm), a najnižšiu osemtisícovku Shishapangmu (8027mnm). Na oblohe ani len obláčik len z vrchu Everestu sa tiahne oblak miešajúci sa s rozfúkaným snehom. „To na vrchole bohovia pália vonné bylinky.“ S úsmevom konštatuje náš miestny kolega Dhondhup. Možno je to pravda a bohovia nám poskytli tento nádherný pohľad. Možno je to aj chladným ale čistým novembrovým počasím. To ale človek v mystickom Tibete nikdy nevie dokonale posúdiť. Či je to tak alebo onak je pre nás irelevantné. Pri pohľade na obrie masívy sa človek cíti zároveň malý a bezvýznamný ale zároveň aj mocný, že sa mu to podarilo vidieť. Po desiatkach fotografií a panorám sa konečne odtŕhame a vraciame sa smerom do Hlavného mesta regiónu Shigatse. Panoráma himalájskych obrov nám všetkým ale ostáva pred očami a pravdepodobne ju tak skoro nič neprekoná.

09

13:37

nov

2017

Čaro krajiny snehu Viac o krajine

Čaro krajiny snehu

Čaro krajiny snehu Čo je na Tibete tak magické, že si ho väčšina ľudí zamiluje hneď na prvý pohľad? Sú to majestátne hory, ktoré vo Vás vyvolajú posvätnú úctu a pocit zanedbateľnosti človeka? Alebo náboženské rituály, ktoré človek vidí všade okolo seba a nemusí sa ani snažiť aby sa do nich zapojil? Alebo milí usmievaví horali, ktorí sa dodnes často tešia zo zahraničných turistov? Zrejme to bude kombinácia všetkých faktorov, ktorá robí tento kraj tak príťažlivým. Dnes sme zažili nádherný deň v Lhase. Nato, že Tibet voláme krajinou snehu dnes bolo až podozrivo teplo – cez deň vyše 20 stupňov. Slniečko nám krásne hrialo a my sme prechádzali to najlepšie čo nám Lhasa vie ponúknuť. Ale nie je to hrobka piateho Dalajlámu v paláci Potala na ktorej nájdeme 3727 kilogramov zlata, ani neuveriteľný a mystický chrám Jokhang v srdci mesta plný prastarých Budhov a neuveriteľných príbehov, čo robí Lhasu krásnou. Je to práve to čo sa deje okolo palácov a chrámov čo robí tento kraj mystickým. Ak by ste sa spýtali nášho dlhoročného miestneho kolegu Dhondhupa určite by Vám odpovedal, že Tibet sú ľudia. Tí tu často žijú ešte ako pred stáročiami a keď sa na nich dívate tak si uvedomíte, že rovnako by si tu žili aj keby ste tu neboli. Vôbec sa netvária, na nič sa nehrajú a robia tak ako robili aj ich predkovia. A to je práve na „krajine snehu“ to čarovné. Človek ani nemusí ísť ďaleko aby si to overil. Stačí sa zamiešať medzi pútnikov na hlavnom námestí Barkhor, dať sa omámiť všadeprítomnou vôňou vonných byliniek a tlmenými modlitbami a dať sa unášať davom valiacim sa dokola okolo hlavného chrámu. Z tejto perspektívy človek ľahko zabudne na všetok pokrok okolo, čínsku železnicu, paneláky, zábavný park, všetky vymoženosti ustupujú do úzadia a ozaj cítite okolo seba atmosféru živej histórie. Tibet sa ale zároveň rýchlo mení a aj za tri roky čo sem chodím vidím stopy premeny. Preto je otázne dokedy nám tento magický kraj vydrží v súčasnej podobe. Ja verím že čo najdlhšie, ale ak ho chcete zažiť v čo najautentickejšej podobe, odporúčam sa ponáhľať. 

26

11:52

jan

2017

Uz vas niekto zmlatil po hlave kozliatkom? Viac o krajine

Uz vas niekto zmlatil po hlave kozliatkom?

Uz vas niekto zmlatil po hlave kozliatkom? V Tibete pri prekrasnom jazere Yamdrok sa clovek moze odfotit s hunatym tibetskym mastifom alebo aj jakom. Takuto fotku si nemozem nechat ujst a tak dohodnem cenu s miestnym vystavovatelom jakov a vyhupsnem na neho ( na toho jaka nie na tibetana) . Vsetci si ma fotia ked zrazu dobehne babicka a do ruk mi strci male kozliatko. Len tak tak udrzim rovnovahu. Sediet na jakovi je samo o sebe narocne a nie ked pri tom clovek este musi drzat kozliatko. Ked uz konecne z jaka zleziem a odovzdavam kozu, babicka zacne pytat peniaze za nevyziadanu fotku s kozickou. To samozrejme odmietnem,ja som jej kozu vobec nechcela. Babicka ale cela zcervena a kozliatkom ma zacne mlatit po hlave. Od zurivej babky ma zachrania az ostatni clenovia nasho zajazdu.

03

11:19

okt

2016

Nádherný Everest Viac o krajine

Nádherný Everest

Nádherný Everest Poslednú noc pred Everest Base Campom sme strávili v malom mestečku Shegar vo výške 4330 metrov nad morom. Ráno vrážame o 5:30. V Tibete je o tomto čase ešte hlboká noc – svitá až okolo 7:40. Cesta do Base Campu je ale dlhá a cez horské prechody a neuveriteľné serpentíny pôjdeme až tri hodiny. Dostať sa pod horu hôr nie je jednoduché. Zjavnou prekážkou je nadmorská výška, a skrytou sú povolenia a kontroly, ktoré človek musí absolvovať kým sa k nej dostane. Nám sa ale dobre darí a čínske checkpointy prechádzame plynule. Náš miestny kolega Dhondhup vie ako v tom chodiť. Akoby aj nie, tento 31 ročný sprievodca a presvedčený Tibeťan s nami pracuje už 10 rokov a odviedol desiatky našich skupín. Prechádzame horský prechod Pang La s výhľadom na 5 osemtisícoviek. Bohovia hôr ale nie sú s nami a nad obrami Himalájí sú mraky. Na chvíľu sa nám ukáže najmenšia osemtisícovka Shishapangma ale Everest, Lhotse, Makalu a Cho Oyu sa skrývajú v oblakoch. Nie je to práve sľubný začiatok, ale odhodlaní pokračujeme ďalej a ponáhľame sa do Base Campu nech si tam užijeme ráno. Dhondhup cestou odrieka buddhistické sútry, ale počasie stále vyzerá premenlivo. Keď prichádzame do údolia ľadovca Ronbuk, ktoré vedie k Everestu tak nastáva sklamanie – pred horou je obrovský modrý mrak. Pokračujeme ale vytrvalo ďalej, máme jeden pokus a musíme z neho vyťažiť maximum. Presadáme do kyvadlového autobusu a cestou, ktorá by si skôr zaslúžila meno tankodrom, prichádzame až pod samotnú horu do výšky 5150 metrov. Modrý mrak, ale stále tvrdohlavo odmieta ustúpiť a tak si trochu smutne fotíme aspoň tabulu s výškou. S Dhondhupom sa ale nevzdávame a vybiehame na 20 metrový kopček z ktorého je na Everest najlepší výhľad. Keď na neho vyjdeme tak neverím vlastným očiam – v priebehu minút sa zjavne obrátil vietor a začal rozháňať oblaky. Rýchlosťou akou sa mení len počasie v horách sa nám Everest začína ukazovať! Nikto neváha a všetci fotíme, či sme tu prvý alebo desiaty raz, toto sa nevidí každý deň. Do desiatich minút sa nám hora hôr ukazuje v plnej kráse. Pred nami je pohľad aký človek vidí len na pohľadniciach a reklamných materiáloch - celý masív najvyššej hory sveta je zaliaty slnkom. Všetci strácame pojem o čase, vychutnávame neuveriteľný zážitok a fotíme. Neviem presne koľko času sme strávili pohľadom na najslávnejší kopec sveta – keď sa ukáže v plnej kráse, tak by sa na neho človek vydržal dívať aj celý deň. Večne bdelý Dhondhup nám už ale naznačuje, že je čas ísť. A má pravdu, treba odísť v najlepšom aby nám Mount Everest ostal v pamäti taký ako sa nám v tento deň ukázal – krásny, slnečný a ako skutočný vládca najvyšších hôr sveta – Himalájí.

29

07:53

aug

2016

Stretnutie s Dalajlamom!!! Viac o krajine

Stretnutie s Dalajlamom!!!

Stretnutie s Dalajlamom!!! Najnovsie novinky z expedicie Pakistan Himalaje Ladakh: Kvoli bezpecnostnej situacii,nestabilite v indickom state Kasmir a nepriechodnosti cesty sme sa vybrali do Ladakhu cez stat Himacal Prades a navstivili sme Dharamsalu kde zije sucastny 14ty Dalajlama, najvyssi duchovny vodca tibetu. V roku 1959 bol Dalajmala nuteny po nepokojoch v Lhase utiect cez Himalaje do exilu do Indie. Tu v Dharamsale vyhlasil nezavislost Tibetu(do ktoreho v roku 1950 vtrhla cinska armada) a exilovu tibetsku vladu. Dharamala je carovne miesto v predhori himalaji obklopene krasnymi horami a lesmi. Dalajlama mal dnes vo svojom sidle prednasku (kazal budhisticke ucenie) a my sme si tuto jedinecnu prilezitost s nasou malou BUBO skupinou nemohli nechat ujst. Na toto ucenie prisli ludia z celeho sveta, budhisticki mnisi z indie, indonezie, thajska, vietnamu, dalsich azijskych krajin ale ja turisti zaujimajuci sa o budhisticku filozofiu z celeho sveta. Podarilo sa nam obsadil strategicke miesta. Vsetci s nadsenim ocakavali kedy sa zjavi jedna z najvyznamnejsich a najvplyvnejsich osobnosti sucastnej doby. O 8:30 vysiel zo sukromnych priestorov Dalajlama a cestou do klastora kde sa konala prednaska sa pristavil aj pri nasej BUBO skupine,dal nam pozehnanie a niektorim z nas dalajlama podal ruku! Bol to neuveritelny zazitok stretnut jeho svatost Dalajlamu priamo v jeho sidle v indickej Dharamsale! Dalajlama príde o chvíľu na Slovensko a hovoril, že sa už veľmi teší. My v BUBO budeme mať presné informácie a Ľubo Fellner bude mať s tibetologom Martinom Slobodníkom o budhizme aTibete verejnú diskusiu. 

01

13:11

aug

2016

Everest Base Camp Viac o krajine

Everest Base Camp

Everest Base Camp Na nasej expedicii Cina, Tibet, Nepal, India sa nam podarilo ulovit jeden z najvacsich zazitkov na tejto ceste. Boli sme v Everest Base Campe (v zakladnom tabore). Severny zakladny tabor sa nachadza vo vyske 5150 mnm a je v tibete. Do tohto zakladneho tabora sa da pohodlne dostat autobusom. Vyrazili sme o siestej rano z mestecka Shegar kde sme prespali jednu noc. V najvyssie polozenom klastore Rongbuk sme sa ohrialo salkou caju. Pocasie moc neprialo,rano prsalo a ked sme dorazili do zakladneho tabora,bolo zatiahnute. Nakoniec nasa skupina mala predsa len dobru karmu a pred nami sa objavila najvyssia hora nasej planety Mount Everest! (8848 mnm). Pomenovana bola podla britskeho zemepisca pana Everesta. Tibetania ale tuto posvatnu horu volaju Qomolangma (matka hor) a nepalci Sagarmata. Mount everet tvori hranicu medzi tymito dvoma krajinami. Prvy oficialny pokus zdolania tejto hory sa pripisuje novozelandanovi Edmundovi Hillarymu a sherpovi Tenzinovi Norgayovi. Stat pred najvyssou horou nasej planety je neskutocny zazitok!

18

23:38

okt

2014

Expedička ČTNI sep-okt 2014 Viac o krajine

Expedička ČTNI sep-okt 2014

Expedička ČTNI sep-okt 2014 Že Bubo robí skvelé expedičky som sa presvedčila už minulý rok pri ceste do Indonézie. A že obrovskú zásluhu na tom, ako takúto dovolenku prežijete majú sprievodcovia, sa mi opäť potvrdilo. A preto aj tentokrát začnem „ďakovačkou“. Veľká vďaka patrí skvelému sprievodcovi Peťovi Blažekovi za perfektne odvedenú prácu! Ďakujem Peťko za to, že si nás svojou profesionalitou, vedomosťami, dobrou náladou, optimizmom, humorom Tebe vlastným a entuziazmom, previedol touto náročnou cestou cez štyri rôzne krajiny plné prekvapení a zážitkov! Je sakra vidno, že Ťa to neskutočne baví! Lebo keď vystúpite o šiestej ráno, po 14 hodinách z indického vlaku prezývaného aj „vláčik švabáčik“ a privíta vás Peťo, hoci chrípkou zničený, ale s úsmevom na tvári a so slovami „Bubáááci na koneee!! veď vyzeráte lepšie ako večer!!“ zrazu zabudnete na únavnú cestu, okamžite máte dobrú náladu a chce sa vám objavovať nové miesta aj keď nemáte za sebou večernú sprchu a rannú kávičku. Áno, tento zájazd je nabitý zážitkami, presne tak ako som počula z úst sprievodcov na premietaní či v kancelárii Bubo. Je to cesta, ktorá vo vás zanechá hlboké dojmy a musíte ich spracovávať priebežne, lebo inak jeden prichádzajúci zážitok môže premazať nejaký ten spred pár dní. A môže sa vám stať, že doma po návrate, po takmer mesiaci intenzívneho spoznávania, keď triedite fotky, hlboko lovíte v pamäti „kde toto bolo“? :) NIHAO, TASHI DELEK, NAMASTE Rozmanitá ČÍNA – prechádzame iba niektorými jej mestami a každé je úplne iné! Peking ukazuje tradičnú Čínu, kde sú Číňania ešte uvolnení. Cisársku históriu plnú harmónie podľa Feng Shui striedajú supermoderné stavby, luxusné nákupné centrá a tradičný trh s takými delikatesami ako vyprážané škorpióny či hadie mäso – pochutili sme si :) Zdolávame Veľký čínsky múr, ochutnávame čaje, pekingskú kačku... po pár dňoch už takmer všetci jeme iba paličkami. A pri presune do Shanghaia dostávame prekvapenie – ako prvá Bubo skupina nasadáme do rýchlovlaku! Takže večer už obdivujeme vysvietený Shanghai z výhliadkovej plavby po rieke Huang Pu. Je to zážitok, foťáky cvakajú a neviem či sa pozerať na moderné mrakodrapy na jednej strane alebo na anglické koloniálne stavby na strane druhej. Ráno už testujeme Maglev – vlak, ktorého rýchlosť sa vyšplhá až na 431km/h. Ten protiidúci si takmer nevšimnem, len pocítim silný tlak v oknách keď vedľa prefrčí. Moje obavy z čínskeho lôžkového vlaku prelomia miestni, ktorí sú zhovorčiví, priateľskí a ponúkajú nás aj fazuľovou pálenkou. Ráno vystúpime v Xiane, a hoci prší, obdivujeme terakotovú armádu, preháňame sa na bicykloch po starobylých hradbách a prechádzame sa v moslimskej štvrti, kde končila Hodvábna cesta. Čaká nás posledné čínske mesto Chengdu, už trochu hornatá Čína a ďalší ležadlový vlak. Začínam byť súčasťou Číny a spolu s Číňanmi si varím večeru - zalievam horúcou vodou nudlovú polievku, ktorú som si kúpila na stanici. V daždi obdivujeme Leshanského Budhu – najväčšiu sochu na svete. Na záver Číny ešte pozrieme pandy. Sú úžasné, mám chuť ich pohladkať, objať, zobrať domov, najmä tie pandie mláďatká! Inak pandy sú tak lenivé, že iba prežúvajú bambusy a ani pohnúť sa im nechce, nieto ešte rozmnožovať.... vraj im púšťajú aj motivačné videá, ale ani to s nimi nepohne :) Duchovný TIBET – skoro ráno pristávame v Tibete. Už z lietadla sa pri východe slnka kochám krásnymi výhľadmi na zasnežené hory. Lhasa ma očarí svojou duchovnou atmosférou, ktorú je cítiť v každej časti mesta. V posvätnom okruhu Barkhor sa stačí iba zastaviť a pozerať. Pred nami sa zablysne Joghank - najsvätejší chrám v Tibete. Okolo nás chodia ľudia a odriekajú mantry „Om mani padme húm“, točia motlitebnými mlynčekmi...pridávame sa k nim, prechádzame kóru a každý z nás si niečo praje. Pomaly zabúdam na nadmorskú výšku takmer 4 tisíc metrov, ktorá niektorým nedovolí poriadne sa nadýchnuť. Ani tento nekomfort nás neodradí zdolávať náročnejšie výstupy, aby sme mohli obdivovať ďalšie krásy Tibetu – kláštor Ganden, kde máme šťastie a sledujeme budhistickú ceremóniu. „Vybiehame“ tu aj na posvätnú horu Waikuri zavesiť svoje motlitebné vlajočky vo výške viac ako 4500m nad morom. A vôbec mi neprekáža, že sa občas musím zastaviť, aby som vdýchla dávku kyslíka z fľaše, ktorú som si kúpila v obchodíku vedľa hotela, spolu s vodou a čokoládou. Proste sú tu na turistov pripravení :) Poobede už stúpame po schodoch k slávnemu palácu Potala, ktorý sa týči na vysokej skale nad mestom. S duchovnou Lhasou sa lúčime v najväčšom kláštore na svete Drepung. Keď nám Peťo pri večeri chutného jačieho steaku oznámi, že výlet s prespaním v kláštore kvôli zavedeným check pointom na cestách nestíhame, som smutná. Ale iba do momentu kým zacítim atmosféru pôvodného tibetského mesta Gyantse, kde život plynie pokojne, obyvatelia žijú v starodávnych domčekoch, pred dverami „parkujú“ kravy. V Shigatse naša púť po Tibete končí, preskúmame kláštor Tashilumpo s najväčším Budhom budúcnosti a poslednou, ale najdlhšou kórou si upevníme skvelú karmu našej bubáckej skupiny. Tibet vo mne zanecháva silné dojmy, nechce sa mi odtiaľ, a vyhovuje mi, že sa presúvame k nepálskym hraniciam autobusom celý deň. Cesta cez Himaláje je plná krásnych výhľadov na osemtisícovky. Gýčové fotogenické počasie a šťastie vzhliadnuť Mt. Everest sme si my Bubáci „vymlynčekovali“ :) Divoký NEPÁL – K tibetsko–nepálskej hranici prichádzame až večer. Výšky sú prekonané, smäd zahasíme posledným tibetským pivom Lhasa Beer. Na ďalšiu polovicu cesty si pripíjame už nepálskym rumom Khukri. A po dlhom dni padám unavená do postele. V najjednoduchšom ubytovaní z celého zájazdu sa mi spí najlepšie!:) Skoro ráno sa presúvame na hranicu a prechádzame poslednými čínskymi kontrolami. Do Nepálu vkročime po vlastných a s ruksakmi na chrbte. Na hodinkách posúvame čas, odkladáme bundy a dlhé rukávy, už ich nebudeme potrebovať. K Bubo autobusu (áno, Bubo tu má vlastný bus!!) sa dostávame po vyše hodinovom treku cez nádhernú prírodnu scenériu, kde sa nedávno zosunula pôda a inak ako pešo sa tadiaľ nedá prejsť. Našťastie nám ruksaky ponesú miestni, niektorí aj po dva naraz, aby si zarobili. Divoká príroda nás obklopuje celú cestu. Skoro ráno v Nagarkot vstávame, s nádejou, že uvidíme z nepálskej strany Mt. Everest pri východe slnka. Žiadny z presunov do ďalšieho cieľa/hotela nie je nudný. Po ceste do Káthmandu sa zastavujeme v čarovnom meste Bhaktapur, a celé doobedie nasávame jeho stredovekú atmosféru s tehlovou architektúrou a unikátnou drevorezbou. Obedovú Chicken tikka masalu s naanom si už vychutnávame na teraske reštaurácie v Bodnathe a vševidiace Budhove oči nás zo Stupy sledujú. Podvečer sme v Pašupatinah a súčasťou hinduistického pohrebu – spaľovanie mŕtvych, k tomu vodný aj ohňový rituál. Silný zážitok, kopec dymu, sladkastý závan spálených tiel vo vzduchu, zakrývam si tvár šatkou, v miernom šoku odchádzam.... A večerné Káthmandú prekvapuje živou hudbou v rockových baroch. Po náročnom presune plnom rôznorodých zážitkov sa v jednom z nich v Thamel odreagujeme. Skoré ranné vstávanie na výhliadkový let okolo Mt. Everest dá zabrať, ale pohľad zblízka na vrchol tejto osemtisícovky je odmenou za trojhodinový spánok :) V Káthmandú oddychujeme, nakupujeme suveníry, a máme opäť aj šťastie – vidíme červený pochod k najväčšiemu nepálskemu festivalu Nasai. Poobede na pár sekúnd zazrieme jedinú žijúcu bohyňu Kumari, fotíme sa na schodoch kde sedával Jimi Hendrix. Pri presune do národného parku Chitwan si zaraftujeme na himalájskej rieke. Pomyslím si, že si v Chitwane trochu oddýchnem, ale nedá sa :) Keď vidím tú prírodnú scenériu, chcem si ju vychutnať so všetkým čo ponúka – jazdu na slonoch, návštevu slonieho centra a slonie bábätká, trek cez prales – to všetko chcem zažiť. A šťastie našej skupine praje aj tu – kúsok od nás sa pasie nosorožec!! Neuveriteľná INDIA – incredibleee Indiaaaa, toto mi stále beží hlavou. A keď rovnaký slogan vzhliadnem aj v rýchlovlaku (mimochodom, ďalšie „presunové“ prekvapko od Bubo!), musím sa pousmiať. Počula som o Indii veľa, a som pripravená na to najhoršie... už pri vstupe do krajiny, po prekročení hranice z Nepálu vidno rozdiel – neskutočný chaos, množstvo ľudí, všade odpadky a pach krajiny, ťažko sa to popisuje, proste treba zažiť. Džípy nás bláznivou jazdou vozia asi dve hodiny, po ceste sa vyhýbame slonom, kravám, kozám, rikšiam, ľuďom... x-krát mám pocit, že niekoho naberieme, ale náš mladý zručný šofér má rýchlu jazdu pod kontrolou. Smerujeme na stanicu, odtiaľ vlakom smer Varanasi. Toto najsvätejšie mesto hinduizmu je výnimočné svojou atmosférou. A my sme jej súčasťou. Poldňovou jazdou na rikšiach sa dostávame do starej časti mesta. Turistov tu nevidno, pre miestnych sme väčšia atrakcia ako oni pre nás. Vychádzajú von, vykláňajú sa z okien, dotýkajú sa nás. Ľudia posedávajú na uliciach, pred domom majú priviazané svoje ozdobené zvieratká - posvätné kravy, kozy, voly... Prekračujeme odpadky a výkaly zvierat na zemi, spleť elektrických káblov visí nad hlavami... aj toto sem patrí. V moslimskej štvrti sa zastavíme pozrieť na výrobu hodvábu a nakupujeme krásne farebné šatky. Večer sledujeme spaľovanie mŕtvych pri ghatoch a zatvárací ceremoniál rieky Ganga, silný zážitok. Ráno, pri východe slnka, sa plavíme po rieke a vidíme miestnych ako vykonávajú očistné rituály v tej istej rieke, v ktorej pláva popol ich mŕtvych príbuzných. Santalové drevo je už pripravené pre dnešné spaľovanie... Stihneme ešte miesto prvej Budhovej kázne v Sarnath a už sa vezieme v ležadlovom vlaku na západ Indie do Agri. Áno, čakala som, že uvidím zázrak, jeden zo siedmych divov sveta... ale keď sa predo mnou zjaví Tajmahal v plnej svojej kráse, zostanem stáť s otvorenou pusou a zimomriavky mi behajú po celom tele. Túto stavbu lásky som videla na fotkách, ale naživo je tisíckrát krajšia. Láska, s ktorou bol postavený z neho sála ešte dnes. Na Tajmahal sa díval jej staviteľ Sadzhan zo svojho domu oproti - z Červenej pevnosti, z ktorej vyžaruje energia rozprávok Tisíc a jednej noci, neskutočná nádhera. Do Díli sa vezieme po novej diaľnici, ktorá je otvorená iba rok. Miestni ani zvieratá sem nemôžu, takže trošku nuda :) Ale sprievodca Peťo nám nedovolí zaspať. Nadupaný informáciami celú cestu rozpráva o Indii, od jej histórie až po súčasnosť. V Dílí nás víta druhý najvyšší minaret v Indii, fotogenický Kutub Minar. Večer si už pochutnávame na Paneer masala v najlepšej reštaurácii v Indii, iba kúsok od hotela. V posledný deň ešte stíhame na cyklorikšiach staré Dílí, ktoré mi pripomenie Varanasi. Na trhu nakupujeme koreniny, čaje, oriešky a o chvíľu sa prechádzame pri Jama Masjid - najväčšej mešite Indie. Kým doteraz sme počúvali o budhizme a hinduizme, našu viac ako trojtýždňovú cestu ukončíme ponorením sa do relatívne mladého náboženstva sikhizmu a návštevou Sikhského chrámu. India je čarovnáááá, prekvapujúúúca, neuveriteľnááá!! Buď ju miluješ alebo nenávidíš. Ja to prvé, na prvý pohľad :) Bubo opäť nesklamalo – perfektne naplánovaný zájazd, každá minúta dokonale využitá. A aj vďaka skúsenostiam a nápaditosti Peťa Blažeka, sme sa každej z krajín dostali pod kožu - či už cez ochutnávku miestnych špecialít, návštevou zákutí miest kam sa bežní turisti nedostanú, spôsobom akým sme sa k miestnym približovali... Všetky zážitky sa na toto fórum ani nezmestia! P.S.: Ak máte pocit, že chcete novými a najmä nevšednými zážitkami zaplniť svoj život, denník, fotoknihu, či načerpať energiu na ďalších pár mesiacov, choďte na expedičku ČTNI s Bubom. Vrelo odporúčam!!

14

09:45

aug

2014

Tibet, prvý krát pod Everestom a náhľad do duše cestovnej kancelárie… Viac o krajine

Tibet, prvý krát pod Everestom a náhľad do duše cestovnej kancelárie…

Bol som tam už toľkokrát a mám pocit, že vždy vtedy, keď sa tam niečo zomlelo, stalo. Keď boli zosuvy pôdy, keď boli demonštrácie, keď nám chcela čínska strana zamietnúť vstup, keď sa nedalo pristáť. Aj teraz som bol a išel som s tým, že niečo bude iné. My vieme, že robiť výpravy do Tibetu nie je len tak. Nedá sa to robiť od stola. Treba mať skúsenosti! A s tými sa naozaj može zahrávať už iba čínska vláda! A tak aj bolo! Dostali sme oznam, že sa žiadny turista nesmie zdržiavať v Lhase dlhšie ako tri noci. Náš itinerár však už dlhé roky ráta so štyrmi nocami v Lhase. Čo teraz robiť? V kancelárii sa radíme, skupina už takmer na ceste a my rozmýšľame , kde stráviť získanú noc. Ako sa hovorí, všetko zlé, je na niečo dobré. A my sme to zlé zobrali a spravili z toho zážitok. Bol to nakoniec Jožov nápad, aby sme zobrali ľudí do základného tábora najvyššej hory sveta. Musím povedať, že ja, ako sprievodca zájazdu, som bol tak trochu proti. K Basecampu vedie veľmi zlá cesta, Basecamp je príliš vysoko, cesta zo sebou prináša aj dávku nepohodlia a my sme predsa len komfortný zájazd. A to najhoršie, stačí ak sa nezadarí s počasím a námaha spojená s cestou do Basecampu bola vynaložená zbytočne. To boli moje protiargumenty! Jožo na to: “Peťo, to dáte! Uvidíš, dopadne to super! Veľmi to ten zájazd osvieži. Držíme vám palce!” Hovorím si počasie sem, počasie tam, už len stáť v Basecampe Everestu a v najvyššie položenom kláštore sveta musí byť úplna pecka. A každá pravá cestovateľská duša tú namáhavú cestu predsa musí zvládnuť! No a ako to dopadlo? Pozrite sa na našu facebook stránku! Ešte teraz sa mi rosia oči pri pohľade na fotky! Díky Jožo, díky skupinka, ktorá to bez problémov absolvovala!

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu