SGN alias Saigon

Po oddychovej prestavke pri mori opustame letovisko Nha Trang a letecky sa presuvame do Saigonu. Saigon je jednoducho Saigon a kto to chce vidiet, tak to musi prist okusit na vlastnej kozi. Miliony motoriek, ktore sa valia prudom po uliciach. Tak ako ine mesta maju svoj symbol, v Saigone by sme mohli povedat , ze je to prave motorka. A kolko miestna? Dva, tri, styri bezna zalezitost. Okrem ludi na nich dokazu prepravovat mnohe veci neskutocnych rozmerov ci tvarov. Uzasne. Raz som videl cloveka na motorke s roztvorenou narucou, po blizsom sledovani sa vsak ukazalo, ze to drzi sklo, ktore treba dopravit na urcite miesto. Takychto zaberov by sa dalo po celom Vietname urobit vela, dokonca to maju pekne nafotene aj na pohladniciach. Saigon vsak ponuka aj ine veci. Z pamiatok kolonialnej architektury by sme mohli spomenut katedralu Notre Dame, budovu posty, radnice ci divadlo. Modernejsia je uz budova prezidentskeho palaca, ci palaca zjednotenia ako ho teraz nazyvaju. Vcera sme museli jeho navstevu vynechat, lebo tam bol zrovna paraguajsky prezident. Dnes sme sa opat stretali s jeho kolonou, ktorej sme davali prednost, pretoze mal namierene na to iste miesto ako my – Cu Chi tunely. Podobne ako on, aj my sme si pozreli miesta a sposob ako bojovali Viet Congaci proti Americanom ci juznym Vietnamcom. No a dnes uz bol niekdajsi prezidentsky palac volny, tak sme stihli aj jeho prehliadku na zaver. Este rychlo dokupit suveniry, dat dobru veceru ci drink v niektrom z mnohych zaujimavych barov, minut posledne dongy a rano plnou parou vpred smer Kambodza.