Slony, ktoré chodia do podzemia

Na západe Kene, na úbočí vyhasnutej sopky Elgon, sa odohráva jeden z najpodivnejších rituálov africkej divočiny. Slony tu totiž nezostávajú len na povrchu savany — v noci sa vydávajú do tmy jaskyne.

Najznámejšia z nich sa volá Kitum. Nevznikla, ako by sa dalo čakať, rozpúšťaním vápenca ako bežné jaskyne — je vyhĺbená v sopečnom popole a tufe, ktorý pred miliónmi rokov zasypal pôvodný dažďový prales na úbočí Elgonu. Práve táto sopečná hornina je nezvyčajne bohatá na sodík a ďalšie minerály, po ktorých slony idú.

Celé stádo sa v tichosti tlačí takmer sedemsto metrov dlhými chodbami, chobotmi ohmatáva steny a v úplnej tme si kly zabára do skaly. Odlamujú kúsky horniny, drvia ich a olizujú z nich vzácnu soľ, ktorá im chýba v bežnej rastlinnej strave. Deje sa to už celé stáročia, možno tisícročia — a je to vidieť: chodby sú posiate hlbokými ryhami po kloch a slony svojou trpezlivou prácou jaskyňu doslova vlastnoručne rozšírili. Prví bádatelia si dokonca mysleli, že ryhy na stenách zanechali ľudia s krompáčmi, hľadajúci zlato či drahokamy.

Nie sú v tom samy. Do jaskyne za rovnakým cieľom chodia aj byvoly, antilopy a hyeny, a keďže je úplne tmavá, zvieratá sa tu spoliehajú takmer výlučne na čuch a hmat. Cesta pritom nie je bezpečná ani pre skúsené slony — v hlbinách jaskyne sa nachádza puklina, do ktorej občas spadnú mladšie a neskúsenejšie zvieratá.

Dnes je Kitum súčasťou národného parku Mount Elgon a dá sa navštíviť aj so sprievodcom, hoci vstup je len obmedzene povolený a spravidla len s ozbrojeným strážcom kvôli voľne sa pohybujúcim slonom a byvolom v okolí. Samotné nočné návštevy slonov však bežný turista neuvidí — zvieratá do jaskyne chodia potme a väčšinou mimo dosahu ľudí, videné sú skôr čerstvé stopy, trus a hlboké ryhy po kloch než samotné zvieratá pri práci.

Jaskyňa má však aj temnejšiu stránku. V 80. rokoch sa stala známou aj z úplne iného dôvodu — dvaja návštevníci sa tu nakazili vírusom Marburg, blízkym príbuzným eboly, a obaja krátko nato zomreli. Neskoršie výskumy ukázali, že skutočným rezervoárom vírusu nie sú slony, ale kolónie egyptských kaloňov, ktoré jaskyňu tiež obývajú a ktorých trus môže vírus prenášať vdýchnutím. Práve táto kombinácia — majestátne slony vyhlbujúce jaskyňu po stáročia a neviditeľné nebezpečenstvo v podobe vírusu — urobila z Kitum jedno z najfascinujúcejších aj najznepokojivejších miest africkej prírody.

Je to obraz, ktorý pripomína, že divočina nekončí tam, kde končí svetlo — a že aj taký obor, akým je slon, sa dokáže vydať do neznáma len kvôli hrsti soli.