Smutný monument

Cestou z Plaza Mayor ku Kráľovskému palácu v Madride, na Calle Mayor, sa nachádza nenápadná pamätná tabuľa, ktorá je súčasťou monumentu Viktórie Eugenie a Alfonza XIII. Tabuľa umiestnená pod sochou kľačiaceho bronzového anjela na žulovom podstavci hlása: „En memoria de las victimas del atentado“(na pamiatku obetiam atentátu). Pripomína smutnú udalosť, ku ktorej v týchto miestach došlo pred vyše 118 rokmi, 31. mája 1906.

Udialo sa to v deň svadby mladého španielskeho kráľa Alfonza XIII. z rodu Bourbonovcov a jeho nevesty, princezny Viktórie Eugenie of Battenberg, vnučkou kráľovnej Viktórie.

Po slávnostnom obrade v kostole sv. Hieronýma sa svadobný sprievod na čele s mladomanželmi pomaly presúval späť do kráľovského paláca, ulice lemoval nadšený dav a svojou prítomnosťou vzdával poctu mladému kráľovskému páru. Počet prihliadajúcich v uliciach mesta sa odhadoval na 400.000, z toho okolo 50.000 ľudí pricestovalo do Madridu vlakom špeciálne kvôli tejto udalosti.

Sprievod prešiel cez Paseo del Prado, Plaza de Cibeles, Calle de Alcala a Puerta del Sol bez akéhokoľvek incidentu. Pri prechádzaní po Calle Mayor, číslo 88, nastal výbuch. Z hotelového balkóna na štvrtom poschodí náhle vyletela smerom ku sprievodu, kytica kvetov. Hádzanie kytíc na sprievod bolo mimochodom z dôvodu zvýšeného rizika atentátu, zakázané. Z rovnakého dôvodu nemali novinári ani prístup na svadobný obrad v kostole. Hodená kytica bola zakamuflovanou bombou a vyletela z rúk katalánskeho anarchistu Matea Morrala. Podomácky vyrobená nálož nezasiahla svoj cieľ presne. Odrazila sa od električkových trolejí, ktoré tade v tom čase viedli. Kráľovský pár vyviazol bez zranení, no na mieste zomrelo 24 ľudí, predovšetkým členov kráľovskej gardy a náhodných divákov a ďalších vyše 100 ľudí bolo zranených (iné zdroje uvádzajú 29 mŕtvych a 200 zranených), viacerí prišli o zrak.

Mateo bol posadnutý myšlienkou zavraždiť kráľa, bol to už jeho druhý pokus o kráľovraždu. Ten prvý sa udial na deň presne, rok predtým v Paríži, kedy kráľ Alfonz XIII. vychádzal z Opery. Nálož však bola vtedy príliš slabá na to, aby spôsobila väčšie škody. Mateo Morralo považoval kráľa za koreň všetkého zla v Španielsku.

V tejto súvislosti môže znieť až neuveriteľne, že tento terorista bol v čase druhej španielskej republiky (1931 – 1939) oslavovaný a úrady dokonca dočasne zmenili názov ulice, na ktorej k atentátu došlo z Calle Mayor na Calle Mateo Morral. Morralovi sa po atentáte, využijúc vzniknutý chaos, podarilo utiecť, no nie nadlho. O dva dni neskôr, 2. júna bol zadržaný v malej dedinke neďaleko Madridu. Mateo po zatknutí údajne odcudzil strážnikovi zbraň, zastrelil ho a následne spáchal tou istou zbraňou samovraždu.

Recepcia a banket, ktoré mali nasledovať po návrate mladomanželov do paláca, boli z pochopiteľných dôvodov zrušené, no mladý pár sa ešte niekoľkokrát za jasotu zúčastneného publika ukázal na balkóne. Na kráľovniných šatách bolo stále vidieť stopy krvi po nedávnom útoku.

Veľký bál plánovaný na nasledujúci deň bol presunutý na neskôr a nahradený ceremóniou na uctenie si pamiatky obetí.

Zvyšok osláv pokračoval podľa plánu. 2. júna sa konali býčie zápasy a spomínaný veľký bál, 4. júna. Kráľ a kráľovná strávili svoje medové týždne v kráľovskom paláci v San Ildefonse, asi 80 km severne od Madridu.