Cesta Južnou Amerikou Od Venezuely do Banos v Ekvádore

Anakondy traste sa! S takouto výzvou sme sa s vami v prvom príspevku lúčili. A anakondy sa naozaj triasli, ale pred tým nás ešte v Caracase čakal Simon Bolívar na entú. (Nad)národného hrdinu totiž nájdete na každom kroku! Po metropole Venezuely už naozaj prišli na rádu spomínané plazy. A nielen tie – jazera miestnych miestnych saván boli plné kajmanov, vtáctva, kapibar a na večeru sme si vlastnoručne nalovili pirane. Kamoš Black Dolphin dokonca medzi tie pirane skočil, aby nám vytiahol riečnu korytnačku. Nevadí, že trochu smrdela. A noci v hamakach nám chodil spríjemňovať miestny mravenčiar, ktorý sa u nás snažil upelešiť. Po savanách a zvieratách opúšťame naše džípy a nasadáme na autobus. Tentokrát už sa k nám nikto z domácich nesnažil priženiť, či privydať a tak sme v pokoji opustili krajinu ropného socializmu, kde za dolár natankujete plnú nádrž! Smer je jasný – Bogota. Hlavne mesto Kolumbie sme dobili opäť po zemi v andských serpentínach, a hoci sme dorazili bez dverí, ani Bogota nesklamala. Opäť sme objavili námestie Simona Bolívara a zažili si nedeľnú cyklistickú atmosféru na Carrera 7. Ako trávievame nedeľu my? V Bogote si vyjdú celé rodiny do ulíc, bicyklujú, korčuľujú alebo sa iba prechádzajú, prípadne demonštrujú. Túto nedeľu to bolo proti býčím zápasom! Pri výstupe na mrakodrap Torre Coplatria sme síce rýchlostný rekord neurobili, ale výhľady na 8 miliónovú Bogotu stali za to. A na kopci Monserate si dávame prvé čaje z koky ako prípravu na výšky Altiplana. V Kolumbii nás dokonca Roberto reprezentoval na futbale (hrali miestni Milionarios). Ako zahraničný hosť poskytol rozhovor miestnym televíziám a doniesol si zo štadiónu parádnu čiapku v klubových farbách. A medzičasom stihol vymasírovať už aspoň pol Južnej Ameriky! A opäť meníme krajinu! Quito, ekvádorské mesto, sme prebrázdili hneď po návšteve rovníka. Tam nájdete okrem „čiary“ aj ukážky úspornej indiánskej módy, zmenšené shuarske hlavičky a keď postavíte vajcia na klinec, odmenia vás dokonca certifikátom! No a bohémska ulička La Ronda nás tiež privítala ako starých známych! Gitarista, čo sa k nám pridal, spieval a hral o dušu a prvé kroky salsy na chodníku ukázali, že „temperament“ nie je pre Slovákov až také cudzie slovo. Alebo to zaúčinkovalo miestne canelaso? :) Ekvádorské vulkány sa nám zatiaľ schovávajú v mračnách, no zato pod jedným z ním spíme. Tungurahua, 5016 metrov vysoká sopka sa cnie priamo nad nami, no zdá sa pokojná. Takže vďaka jej tajným potrubiam si v Banos vychutnávame termálne pramene, saunu, masáže... Našli sa aj odvážlivci, čo si neodriekli miestny „bandžííí“ a musíme si zistiť, či sa v našich radoch našli odvážlivci aj na Most lásky! Tajný večerný výjazd chivou zakončil nás dnešný deň a tak sladko zaspávame v Banos, s vedomím, že sa kedykoľvek môže začať ďalšie sopečné evakuačné cvičenie. Juhoamerická expedícia pokračuje a po krátkej autobusovej prestávke nastupujeme do jej druhej tretiny – v Peru aj s posilami zo zámoria.