Anakondy traste sa! S takouto vyzvou sme sa s vami v prvom prispevku lucili. A anakondy sa naozaj triasli, ale pred tym nas este v Caracase cakal Simon Bolivar na entu. (Nad)narodneho hrdinu totiz najdete na kazdom kroku! Po metropole Venezuely uz naozaj prisli na radu spominane plazy. A nielen tie – jazera miestnych miestnych savan boli plne kajmanov, vtactva, kapibar a na veceru sme si vlastnorucne nalovili pirane. Kamos Black Dolphin dokonca medzi tie pirane skocil, aby nam vytiahol riecnu korytnacku. Nevadi, ze trochu smrdela. A noci v hamakach nam chodil spriemnovat miestny mravenciar, ktory sa u nas snazil upelesit. Po savanach a zvieratach opustame nase dzipy a nasadame na autobus. Tentokrat uz sa k nam nikto z domacich nesnazil prizenit, ci privydat a tak sme v pokoji opustili krajinu ropneho socializmu, kde za dolar natankujete plnu nadrz! Smer je jasny – Bogota. Hlavne mesto Kolumbie sme dobili opat po zemi v andskych serpentinach, a hoci sme dorazili bez dveri, ani Bogota nesklamala. Opat sme objavili namestie Simona Bolivara a zazili si nedelnu cyklisticku atmosferu na Carrera 7. Ako travievame nedelu my? V Bogote si vyjdu cele rodiny do ulic, bicykluju, korculuju alebo sa iba prechadzaju, pripadne demonstruju. Tuto nedelu to bolo proti bycim zapasom! Pri vystupe na mrakodrap Torre Coplatria sme sice rychlostny rekord neurobili, ale vyhlady na 8 milionovu Bogotu stali za to. A na kopci Monserate si davame prve caje z koky ako pripravu na vysky Altiplana. V Kolumbii nas dokonca Roberto repezentoval na futbale (hrali miestni Milionarios). Ako zahranicny host poskytol rozhovor miestnym televiziam a doniesol si zo stadionu paradnu ciapku v klubovych farbach. A medzicasom stihol vymasirovat uz aspon pol Juznej Ameriky! A opat menime krajinu! Quito, ekvadorske mesto, sme prebrazdili hned po navsteve rovnika. Tam najdete okrem „ciary“ aj ukazky uspornej indianskej mody, zmensene shuarske hlavicky a ked postavite vajcia na klinec, odmenia vas dokonca certifikatom! No a bohemska ulicka La Ronda nas tiez privitala ako starych znamych! Gitarista, co sa k nam pridal, spieval a hral o dusu a prve kroky salsy na chodniku ukazali, ze „temperament“ nie je pre slovakov az take cudzie slovo. Alebo to zaucinkovalo miestne canelaso? :) Ekvadorske vulkany sa nam zatial schovavaju v mracnach, no zato pod jednym z nim spime. Tungurahua, 5016 metrov vysoka sopka sa cnie priamo nad nami, no zda sa pokojna. Takze vdaka jej tajnym potrubiam si v Banos vychutnavame termaly, saunu, masaze... Nasli sa aj odvazlivci, co si neodriekli miestny „bandziiii“ a musime si zistit, ci sa v nasich radoch nasli odvazlivci aj na Most lasky! Tajny vecerny vyjazd chivou zakoncil nas dnesny den a tak sladko zaspavame v Banos, s vedomim, ze sa kedykolvek moze zacat dasie sopecne evakuacne cvicenie... Juhoamericka expedicia pokracuje a po kratkej autobusovej prestavke nastupujeme do jej druhej tretiny – v Peru aj s posilami zo zamoria.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Ekvádor

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu