Autobus z Limy do Ekvádora | 25.01.2009

Začalo to odchodom z Limy. Pôvodne 35-hodinový presun autobusom do Banos v Ekvádore sa trošičku natiahol. Najprv bol autobus pristavený o hodinu neskôr. V pohode. Bol to ten typický "koráb ciest" - obrovské sedadlá polohovateľné až takmer do vodorovnej polohy, jedlo 3x denne... O pol hodinku kontrola. Teda upozornenie našej stewardky, že sme zastavili, lebo idú kontrolovať, či máme zapnuté pásy. Tak, aby sme sa zapli. Zapli sme sa. Kontrola prišla, a zistila, že sme zapnutí. Spokojne odišla. Potom však prišla kontrola kontroly, či kontrola kontrolovala dobre :). Hm... Na druhé ráno bol prechod ekvádorských hraníc mierne povedané zdĺhavý. Ale tiež OK. Potom sme ale postupne v Ekvádore absolvovali colnú prehliadku a ešte akúsi námatkovú policajnú kontrolu, pri ktorej celý autobus vyhádzali a obehali so psami, pričom ostatné auta, autobusy, aj "drevené" náklaďáky jednoducho púšťali bez zastavenia. Meškanie narastalo až na 4 hodiny. Diaľkový autobus sme menili za miestny o deviatej večer, a to nás mala čakať ešte 5-6 hodinová cesta. Mala. Mali sme však šťastie na šoféra. Cestu dokázal zvládnuť za 11 hodín (!), miestami z kopca na neutrál... a do kopca nás predbiehali už aj cyklisti... Tak sme ho súkromné nazvali Speedy Gonzales... to preto, lebo povestnú rýchlu myš z kresleného seriálu nepripomínal absolútne ničím. Aj toto k takejto expedícii patrí a budú to zážitky, na ktoré budeme dlho spomínať. Naša skupina to ale zvládla neuveriteľné športovo. Sme výborná partia, tak cesta dobre ubieha a už o hodinu po príchode väčšina z nás cestovala objavovať krásy ekvádorského pralesa. Ale o tom až nabudúce...