Trans-Alaska Pipeline – oceľový had naprieč divočinou

Len máloktorý technický projekt na svete má taký príbeh ako Trans-Alaska Pipeline System. Ropovod, ktorý sa tiahne 1 287 kilometrov od Severného ľadového mora do prístavu Valdez na juhu Aljašky. Od svojho spustenia v roku 1977 patrí medzi najikonickejšie stavby Ameriky, ktorú môžete zahliadnuť nad preletom počas BUBO zájazdu Aljaška - veľký okruh.

Ropu na severe krajiny objavili v roku 1968, najväčšie ropné pole Severnej Ameriky. Bolo jasné, že ropa musí nájsť „ľahšiu“ cestu z Prudhoe Bay na juh. Ľahšiu preto, pretože na severe je oceán zamrznutý trištvrte roka a počas krátkeho leta, kedy tam môžu plávať lode, by veľa ropy nevyužili. Po rokoch diskusií a environmentálnych posudzovaní sa v 1974 začala výstavba, ktorá trvala len tri roky.

Na ropovode pracovalo približne 70 000 pracovníkov a výstavba stála vyše 8 miliárd dolárov, vtedy najdrahší súkromný projekt sveta. Museli myslieť aj na zložitý terén, ktorým ropovod prechádza. Napríklad cez pohorie Brooks Range, pretína rieku Yukon, míňa druhé najväčšie mesto Fairbanks… Až 420 kilometrov postavili nad zemou, aby sa potrubie nezohrievalo v trvalo zamrznutej pôde, permafroste. Inžinieri museli vymyslieť unikátne riešenia, ako napríklad pilóny, ktoré sa môžu pohybovať pri zemetraseniach, keďže Aljaška sa nachádza v tzv. Ring of Fire (Ohnivom kruhu). Vybudovali aj špeciálne prechody, aby soby, losy či medvede mohli bezpečne migrovať. Ďalším unikátom bolo tzv. čistiace prasiatko – zariadenie, ktoré prechádza potrubím každých pár dní, čistí a kontroluje jeho vnútro.

Ropa prúdi samospádom a pomocou 11 čerpacích staníc. Cesta z Prudhoe Bay do Valdezu jej trvá 5 až 10 dní pri rýchlosti 5 – 7 km/h. Zaujímavé je aj to, že ropa je na začiatku horúca s teplotou okolo 70 °C, no kým dorazí na juh, jej teplota klesne na približne 20 až 40 °C. V prístave Valdez sa ropa nakladá na obrovské tankery, odtiaľ putuje predovšetkým na západné pobrežie USA, do rafinérií v Kalifornii a Washingtone. V minulosti však smerovala aj do Ázie, najmä do Číny. Aljaška totiž nemá veľkú rafinériu, ktorá by vedela ropu spracovať.

Keď ropovod spustili, denne ním prešlo 2 milióny barelov ropy (1 barel = 159 litrov), dnes už je to len skoro štvrtina, keďže sa ropné náleziská postupne vyčerpávajú. A to je aj najväčšia výzva posledných rokov. Pri pomalšom toku totiž hrozí, že ropa začne tuhnúť, preto je údržba náročnejšia a drahšia. Dodnes ropovodom prešlo viac než 18 miliárd barelov ropy. V 80. rokoch tvorila ropa viac ako 75 % príjmov štátu Aljaška a vďaka nej vznikol aj Alaska Permanent Fund, z ktorého dodnes dostáva každý obyvateľ dividendy. Trans-Alaska Pipeline nie je len potrubie alebo „oceľový had“ tiahnuci sa divočinou, je to jedno z najzaujímavejších technických diel, aké môžete na Aljaške vidieť.