Uctievanie predkov

Vo vietnamskej kultúre je uctievanie predkov založené na viere, že duchovia mŕtvych stále existujú popri živých a ochraňujú alebo prenasledujú svojich potomkov. Uctievanie predkov zaviedli do Vietnamu Číňania počas ich dlhej okupácie krajiny, ktorá začala 200 rokov pred narodením Krista. Odvtedy je plne absorbovaná do vietnamského povedomia a spolu s konfucianizmom je základom náboženstva a sociálnej štruktúry krajiny. Hovorí sa, že Vietnamci veria v mŕtvych, zatiaľ čo Západniari veria iba v smrť.

Uctievanie predkov vo Vietname zvyčajne zahŕňa udržiavanie vyhradeného oltára v domácnosti, kde sa pravidelne podávajú obete ako jedlo, kadidlo a iné symbolické predmety. Načasovanie a frekvencia týchto rituálov sa môže líšiť od rodiny k rodine. Oltár predkov zaujíma popredné miesto v každom vietnamskom dome, bez ohľadu na to, či je rodina bohatá alebo chudobná. Je prejavom kultúry krajiny, ktorá prejavuje úctu k celej minulosti, súčasnosti a budúcnosti

Uctievanie sa koná pravidelne v určité dni a mnohé rodiny dodržiavajú špeciálne príležitosti, ako sú výročia smrti, lunárny Nový rok a iné dôležité sviatky, aby prejavili úctu a vďačnosť svojim predkom. V niektorých regiónoch nezáleží na tom, aké ovocie je vystavené na oltári, pretože pre nich je najdôležitejším aspektom rituálu úcta k predkom.

Vplyv uctievania predkov na vietnamskú spoločnosť je hlboký. Existujú hlavné koncepty a dôvody uctievania predkov ako

považovanie života za malú časť nekonečne väčšieho celku;
presvedčenie, že minulosť a prítomnosť existujú súčasne;
istotu, že správanie každého jednotlivca v živote má priamy vplyv na kvalitu života.

Celkovo tieto presvedčenia rozširujú pojem rodina ďaleko za rámec toho, v akom zmysle sa tento výraz používa na západe. Vietnamec nie je nikdy „sám“ – jeho „rodina“ je vždy prítomná.