Veľký most Danyang–Kunshan

Most Danyang–Kunshan v tradičnej čínštine nazývaný ako Dān-Kūn tèdà qiáo je jedným z unikátnych mostov na vysokorýchlostnej železnici Peking-Šanghaj a v súčasnosti držiteľom Guinnessovej knihy rekordov za najdlhší most na svete. To, že čínske stavby pripomínajú niekedy niečo, čo vidíme len v science fiction filmoch je už dávno známe. A je pravda, že mosty patria k najodvážnejším ľudským stavbám, ktoré nám umožňujú prekonávať rieky, fjordy, jazerá a podobne. Mosty tiež slúžia na prepojenie miest, komunít, kultúr a ekonomík.

Vysokorýchlostná železnica Peking-Šanghaj prepraví denne 220 000 cestujúcich a jej súčasťou je viac ako 200 mostov. Most Danyang–Kunshan v dĺžke 164,8 km sa podarilo postaviť za neuveriteľné štyri roky, obsahuje 22 tunelov a výstavba stála 8,5 miliardy amerických dolárov. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v júni 2011 a vďaka tejto železnici sa cestovanie Peking-Šanghaj v dĺžke 1 318 kilometrov skrátilo na necelých 5 hodín, čím si zabezpečuje status bezkonkurenčného svetového lídra. Mali by sme spomenúť, že ďalšie 2 mosty zaradené medzi 10 najdlhších. mostov na svete sa tiež nachádzajú pozdĺž tejto železnice.

Železničnej doprave v Číne sa venuje v 21. storočí veľká pozornosť. Verejná doprava sa znovuzrodila s neuveriteľnými schopnosťami čínskych spoločností vytvárať mosty všetkých tvarov a veľkostí. Pozoruhodnou časťou mosta je jeho časť s dĺžkou 9 km, ktorá vedie cez otvorené vody jazera Yangcheng v Suzhou. Táto časť bola postavená na 2 000 stĺpoch, oceľových lán a pôsobivých 450 000 ton oceľovej konštrukcie. Prvý z pilierov bol odliaty na jar roku 2008. Skriňové nosníky boli vyrobené v štyroch špeciálne vybudovaných výrobných závodoch pozdĺž trasy a odtiaľ presunuté na piliere špeciálnym žeriavom. Každý z týchto výrobných závodov občas vyrábal viac ako dva nosníky denne. Posledný nosník bol osadený v máji 2009 a pokládka trate bola ukončená už v novembri 2010. Veľký most bol skonštruovaný tak, že dokáže odolať nielen prírodným katastrofám, ako sú tajfúny a zemetrasenia s magnitúdou 8, ale aj priamym nárazom námorných plavidiel.

Ďalším unikátom je fakt, že most má dokonca svoje vlastné vlakové stanice. Vysokorýchlostná trať bola presunutá na most najmä preto, aby zabrala menej pôdy na husto obývanom regióne a skrátila tak aj čas výstavby. Ide tak o relatívne udržateľné riešenie z hľadiska využívania pôdy.

Čína opäť preukázala svoju odbornosť v oblasti vysokorýchlostnej železnice a určite bude aj naďalej pútať našu pozornosť pôsobivými projektmi v budúcnosti. Na našich zájazdoch Čína, Tibet, Nepál, India lovíme tie najunikátnejšie vlakové zážitky a na ceste Peking-Šanghaj sa prepravujeme touto železnicou rýchlovlakmi typu G, ktorých dizajn je inšpirovaný nemeckými rýchlostnými vlakmi ICE.